ArtTeo magazín č.1
Denisa Šlotysová - Od realizmu k hyperrealizmu
Vieme, že kreslíš, aj maľuješ. Ako vnímaš rozdiel medzi kresbou a maľbou? Čo je ti bližšie?
Kresba sa vyznačuje čiarami a odtieňmi. Kreslenie je v rôznych typoch ako napríklad perokresba, tieňovanie a kreslenie objektov. V kresliarskom umení je možné použiť ceruzku, pastelky, drevené uhlie, pero, suchý pastel.
Kreslenie nepotrebuje čas na zaschnutie. Kresby ceruzkou je možné pomerne ľahko pretrieť a prerobiť, pretože grafit sa dá ľahko vymazať. V prípade kreslenia nemusíte používať štetce aj keď ja ich počas kreslenia uhlíkom niekedy používam. Zato maľba sa vyznačuje farbami a vzormi. Maľba je v rôznych druhoch ako olejomaľba na plátno, akvarelová maľba, akrylová maľba a podobne. V maliarskom umení sa používajú olejové farby, akryl a iné druhy pigmentov. Maľovanie potrebuje dostatočný čas na zaschnutie. Olejomaľba a akryl sa nedajú veľmi ľahko vymazať, alebo zmeniť. V prípade maľovania musíte mať rôzne druhy štetcov s rôznymi štetinami. To vysvetľuje, že medzi kresbou a maľbou je jasný rozdiel. Ja osobne som zo začiatku uprednostňovala maľbu akrylom a olejom, ale počas hodín umenia som zistila, že kreslenie ceruzkou a perom je moja druhá vášeň. Fascinuje ma kreslenie perom, kde ste odkázaný len na seba a pero, kde nemôžete mazať, gumovať, kde sa zo slabých čiar stávajú tmavé a výrazné, kde záhyby na tvári, či oblečení kreslené perom vyzerajú ako skutočné. Takže teraz môžem povedať, že kreslenie perom a maľba akrylom sú môjmu srdcu najbližšie.
V roku 2023 si sa začala aktívne rozvíjať vo výtvarnom smere. Vieš nám opísať tvoj posun?
Myslím, že k umeniu som začala inklinovať už od detstva. Vždy som si rada niečo čmárala, kreslila. Bola som najmä fascinovaná tým, ako bol niekto schopný niečo zobraziť, zachytiť. V škole si učiteľka všimla, že celkom dobre kreslím a snažila sa ma zapájať do rôznych umeleckých súťaží. Nijak extrémne som sa tomu nevenovala, iba sama doma som si kreslila pre radosť. Nakoniec, keď som nastúpila na strednú školu, mi raz jedna profesorka povedala " maľuj pre seba a podľa seba, maľuj zo srdca, vnímaj svet okolo seba a tam budeš mať neobmedzené možnosti na výtvarné umenie", no a to ma drží dodnes. No tento rok priniesol veľa nového a hlavne nepoznaného, na hodinách umenia, na ktorých ma učí umelec Didier Le Mar © som sa veľa naučila, zistila som aký je môj smer v umení, čo mi ide najlepšie a čo ma najviac baví. Umelec Didier Le Mar © mi na prvej hodine povedal " ten kto maľuje, musí vedieť aj kresliť". Vždy som rada kreslila, ale nikdy som sa sama neodhodlala kresliť takéto diela, aké mi dával za úlohu. Na prvej hodine, keď som mala kresliť krhličku, som sa obávala ako to dopadne. Tam mi vysvetlil ako používať ceruzky od svetlej po tmavú a poviem vám, bolo to fascinujúce sledovať ako to vzniká, ako sa svetlá ceruzka spája s tou tmavou, ako splývajú, ako sa dopĺňajú.
Aké spektrum farieb je ti srdcu blízke?
To je ťažké povedať, pretože ja milujem všetky farby, milujem, keď ich na plátne môžem miešať. Dá sa povedať, že aj paleta, ktorú používam na miešanie farieb je jedno nekonečné plátno/obraz plný farieb. Svet je plný farieb, všade okolo nás sú farby, stačí sa rozhliadnuť.
Pre tvoju tvorbu je význačný tvoj zmysel pre detail. Vnímaš detaily takto od začiatku, alebo si k tejto danosti dospela po určitom čase tvorby?
Asi som ich vnímala stále odjakživa. Pamätám si, že v detstve som bola nervózna keď mi niečo nevyšlo tak ako som chcela, keď na kresbe neboli drobnosti a detaily, ktoré tam majú byť, pretože aj malý detail urobí veľa. Stačí kúsok dokresliť, vyfarbiť a celý obrázok vyzerá a vyznie úplne inak. No je pravda, že nikdy som si to nebrala nejak osobne, vždy som si myslela, že takto kreslí a maľuje každý, veď dokonalý obraz, alebo kresba musí byť do detailu. No postupom času som zistila, že to tak nieje. Každý kreslí a maľuje inak. Každý má svoj štýl. Mne sa páči detailnosť, to keď sa pozriete na portrét perom, alebo kresbu ceruzkou a je vidieť každý záhyb, každý odlesk. Každy ťah, každá čiara urobená perom, či ceruzkou má svoj zmysel, zmysel pre jedinečný detail, ktorý si zvlášť nevšimneme, ale je tam a robí celú kresbu výnimočnou.
Opíš nám svoje najnovšie výtvarné dielo. Jedná sa o kresbu, alebo maľbu?
Ide o kresbu perom. Kreslila som svojho synčeka. Je to moja malá múza. Keď som kreslila prvý portrét perom na hodine kurzu umenia, nebolo mi všetko jedno. Ostala som bez slov a moja prvá myšlienka bola " to snáď nemyslí vážne". No nejak som nemala strach, ale hnal ma pocit zvedavosti, aké to je kresliť perom a tak som sa do toho pustila a úplne ma to nadchlo. Bol to fascinujúci pocit zistenia, že perom sa dá doslova kúzliť.
Prichádza ti inšpirácia spontánne, alebo si dielo dopredu dlho plánuješ?
Inšpirácie je niekedy viac než dosť, ale je ťažké sa rozhodnúť čo budem kresliť, alebo maľovať. Istejšia som si vtedy, ak viem na 100% čo budem maľovať a kresliť, napríklad podľa fotky. Najradšej stvárňujem zvieratá a svojich anjelov, ale maľujem a kreslím všetko. Skúšam sa na bežné objekty a situácie pozerať inak ako doteraz. Pokiaľ tento postup nefunguje, testujem svoju kreativitu.
Tvoje perokresby sa vyznačujú veľkou precíznosťou. Máš ambíciu dotiahnuť to na hyperrealizmus?
Áno, veľmi by som to chcela dokázať, ale momentálne sa k tomu len približujem. Ale verím, že čím viac sa budem učiť a skúšať, tým to bude stále lepšie a lepšie.
Cítiš rozdiel v tvorbe oproti tomu keď si maľovala ešte ako samouk? Ako ťa posunuli vytvarné hodiny, ktoré absolvuješ?
Je to obrovský rozdiel. Ako samouk som sa dosť trápila a nemala som sebavedomie. Bolo to ťažké obdobie, hlavne kôli tomu, že moje myšlienky boli upierané na otázky, či sa obraz, ktorý namaľujem predá a či sa bude páčiť. V podstate som nebola sama sebou, neverila som si. Keď som s tvorbou začala, vedela som, že je dôležité vedieť, ako sa vzdelávať. A tak som sa prihlásila do kurzu, kde ma prijali po talentovom výbere. Zo začiatku to bolo zložité, pretože nestačilo bezducho prijímat informácie, ktoré som výsledne ani nepochytila. "Byť schopný zapáliť sa pre niečo a hľadať to. Všímam si, kde robím chyby, no to najpodstatnejšie pre mňa bolo to, že som začala cítiť čo maľujem, alebo kreslím, že umenie nieje len niečo načmárať, alebo šplechnúť farbu na plátno a hotovo, že je to niečo viac, niečo od srdca. Skúšam sa pri učení zamerať na podstatu a ísť do jej samotnej hĺbky. Cítim, že pri zlej nálade a ťažkostiach v osobnom živote to značne vplýva na moju tvorbu a je to aj naopak, keď je všetko ok a keď som šťastná aj tvorba je vporiadku. Je to doslova šialené, ale je to tak. A toto som sa naučila na hodinách kurzu, kde ma učí umelec Didier Le Mar ©.
Videli sme u teba dielo, na ktorom bola zachytená téma z ríše zvierat. Opíšeš nám ako toto dielo vzniklo a aká je jeho myšlienka?
Áno, rada maľujem zvieratá, pretože žijeme v úžasnom svete plnom pozoruhodných zvierat. Zvieratá sú plné inšpirácií, je to neobmedzená téma na maľovanie, všetky tie rôzne živočíšne druhy, ich jedinečné schopnosti a prostredie, v ktorom žijú. Obdivujem úchvatnú krásu ríše zvierat. Je fascinujúce ich zachytiť v pútavých a detailných maľbách. Moje posledné dielo bola maľba z ríše lesných zvierat. Jeleň a Kôň, dve majestátne zvieratá plné sily a dokonalosti, víťazstva a energie. Bol to dar pre lekára, ktorý mi veľmi pomohol a ktorý ma podporoval a veril v mojej tvorbe a ceste za umením.
Aké máš do budúcnosti plány s tvojou umeleckou tvorbou?
Je ťažké povedať, čo bude zajtra, nieto povedať, čo bude v budúcnosti, pretože včerajšok je minulosť, zajtrajšok je budúcnosť a dôležité je však to, čo je dnes. Ale s určitosťou viem, že umeniu sa chcem aj naďalej venovať. Je to moja podstata, je dôležitou súčasťou mojho života.
Čo ťa najviac ovplyvňuje a inšpiruje v tvojej tvorbe?
Keby nebolo umenia, neboli by sme ľudia. Kultúra a umenie sú skutočným základom civilizácie. To, na čo sa každý deň pozeráme, určite ovplyvňuje aj nás samotných. Chcem tým povedať, že nie len nás umelcov, ale aj samotné umenie ovplyvňuje všetko naokolo. Rozhliadla som sa okolo seba a vo všetkom, na čo som sa pozrela, som videla umenie a inšpiráciu. Aj môj synček je moja inšpirácia. Umenie nieje len zábavou. Ak sa ponorím do svojej práce, nachádzam akoby vnútorný pokoj. Je to moja oáza šťastia. Je to vyjadrovanie myšlienok jazykom, ktorý poznám lepšie než materinský, je to druh rozprávania, pri ktorom sa cítim ako s priateľom, zverujúc sa mu, či ma niečo trápi, alebo naopak, činí šťastnou.
Ako tvoje najbližšie okolie vníma tvoju výtvarnú činnosť? Kto ťa v tom najviac podporuje?
Od detstva to bola moja mama a moja babička, ktoré sa tešili z každej kresby, ktorú som vytvorila. Boli to ich šťastné a pyšné tváre, ktoré ma hnali vpred. Teraz ma najviac podporuje môj manžel. Práve on mi prvý krát kúpil plátno, farby a kvalitné štetce, aby som mohla skúšať viac. Čo sa týka okolia a blízkych, reagujú veľmi pozitívne, sú hrdí, že si konečne plním sny.
Čo na záver odkážeš ľuďom, ktorí chcú úspešne tvoriť, ale nevedia kde začať?
Niekedy je ťažké začať, ale treba si určiť body, čo človek chce. Je dôležité vedieť ako sa vzdelávať. Vy sami musíte vo svojom diele niečo cítiť a niečo vidieť. Ako som spomínala vyššie, nie je to len kreslenie a maľovanie, je to niečom viac. Hlavne treba mať trpezlivosť, lebo ani zem nebola stvorená za jeden deň.