Image
Alena Končálová - Kúzlo ilustrácií, kde farby šepkajú príbehy duše.

Alena Končálová - Kúzlo ilustrácií, kde farby šepkajú príbehy duše.

"Kúzlo ilustrácií, kde sa jemnosť techniky spája s poetikou farieb a vytvára diela plné harmónie a emocionálnej hĺbky."

 

Alena Končálová predstavuje výrazný talent na poli súčasného výtvarného umenia, ktorý spája technickú precíznosť s hlbokým citom pre estetiku a harmóniu. Jej práca sa vyznačuje jedinečným prepojením jemného romantického štýlu a sofistikovanej manipulácie s farbami, ktorá vytvára silný emocionálny dopad na diváka. Nedávna úspešná výstava v BEAUTIFUL ART gallery potvrdila jej rastúci význam v umeleckej komunite a upevnila jej povesť perspektívnej výtvarníčky.

Úspešná výstava v BEAUTIFUL ART gallery: Po stopách milovaných mačiek

V dňoch 10.11. až 31.12.2024 sa v prestížnej BEAUTIFUL ART gallery uskutočnila mimoriadne úspešná výstava pod názvom Po stopách milovaných mačiek. Táto jedinečná výstava predstavila fascinujúcu tvorbu talentovanej ilustrátorky Aleny Končálovej, ktorá svojimi dielami dokázala osloviť návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Výstava, plná jemných detailov a farebnej harmónie, priniesla do galérie rozprávkovú atmosféru, kde mačky v úlohách astronómov, dobrodruhov či elegantných spoločníkov rozprávali príbehy, ktoré sú plné hravosti a filozofických odkazov. Alena Končálová svojimi kresbami zdôraznila hlboký vzťah medzi človekom a zvieratami, pričom jej technická precíznosť a schopnosť prepojiť emócie s estetikou boli obdivované odborníkmi aj laickou verejnosťou.

Každý kút galérie bol zaplnený dielami, ktoré boli vystavené v prekrásnom prostredí, doplnené moderným aranžmánom a príjemným osvetlením. Návštevníci mohli obdivovať diela ako Dobrodružstvo v balóne, Strážca zvierat či Svadobný deň, pričom každé z nich ponúkalo jedinečný umelecký zážitok.

Výstava zaznamenala veľký úspech nielen v počte návštevníkov, ale aj v pozitívnych ohlasoch na diela, ktoré sa stali zdrojom inšpirácie a radosti. Po stopách milovaných mačiek bola oslavou umenia, lásky k zvieratám a kreativity, ktorá spája srdcia divákov aj umelcov.

Táto výstava potvrdila význam BEAUTIFUL ART gallery ako miesta, kde sa stretáva umenie s dušou, a zanechala nezabudnuteľný dojem na všetkých, ktorí ju navštívili.

 

Umelecká cesta a formovanie talentu

Cesta Aleny Končálovej k umeniu bola formovaná jej ranými zážitkami s kresbou a maľbou. Napriek tomu, že sa profesijne venovala zdravotníctvu, nikdy nestratila vnútornú väzbu k výtvarnému umeniu. „Pred pár mesiacmi som zistila, že mi maľovanie veľmi chýba, a tak som začala opäť tvoriť,“ opisuje svoj návrat k umeniu. Tento krok označila za rozhodujúci pre svoj osobný aj profesionálny rozvoj.

Zásadný vplyv na jej tvorbu mali štúdiá na ZUŠ v Banskej Bystrici pod vedením Mgr. art. Marka G., ktorý ju zasvätil do olejomaľby a podporil jej kreatívne vyjadrovanie. V súčasnosti spolupracuje s renomovaným umelcom Didier Le Mar, ktorý jej pomáha rozvíjať autentický umelecký prejav a technické zručnosti.

Estetika farieb a jemnosť techniky

Jednou z najpozoruhodnejších črt Aleny Končálovej tvorby je jej schopnosť vytvárať harmóniu medzi technickou precíznosťou a emocionálnou expresivitou. V jej dielach dominujú prepracované farebné kombinácie, ktoré umocňujú atmosféru a zanechávajú trvalý estetický zážitok. „Milujem farby, ich dynamiku a atmosféru, ktorú tvoria. Snažím sa ich vkusne zakomponovať, aby moje diela pôsobili harmonicky,“ vysvetľuje Alena.

Jej technická univerzálnosť zahřňa kombinácie ceruziek, farbičiek, suchého pastelu a akvarelu. Tento prístup jej umožňuje variabilitu vo vyjadrení, zatiaľ čo si zachováva svoju jedinečnú umeleckú identitu.

 

Filozofia tvorby a zdroje inšpirácie

Pre Alenu Končálovú je tvorba hlbokým vnútorným procesom, ktorý vychádza z jej pozorovania prírody, zvieracej ríše a ľudských osudov. „Každé zviera a rastlina nám ukazuje, ako žiť vyrovnanejší život. Stačí sa len zastaviť a pozorovať ich výnimočnosť,“ hovorí s nadšením.

Medzi jej umelecké vzory patria klasickí majstri, ako Van Gogh, Monet, Klimt a Turner. Ich schopnosť zachytiť atmosféru, cit a farebnú dynamiku slúži ako inšpiračný zdroj pri formovaní jej vlastnej výtvarnej identity.

Progres a budovanie portfólia

Končálová považuje každé svoje dielo za kľúčový krok v jej umeleckom rozvoji. „Som hrdá na každý obraz, ktorý vytvorím. Všetky mi prinášajú obrovskú radosť a motivujú ma pokračovať v tvorbe,“ prizvukuje. Jej aktuálna tématika sa zameriava na zvieraciu ríšu, s osobitným dôrazom na mačky, ktoré ju fascinujú svojím správaním a estetikou.

Umelecký proces a hudobný vplyv

Tvorivý proces Aleny je prepojený s introspekciou a hĺbkovým ponorom do vnútorného sveta. Preferuje ticho, ktoré jej umožňuje naladiť sa na vlastné emócie a vyjadriť ich prostredníctvom umenia. „Ticho mi dáva priestor na premýšľanie a tvorbu. Keď potrebujem energiu, siaham po hudbe ako Pink Floyd alebo Chemical Brothers,“ opisuje svoj proces.

Perspektívy a posolstvo

Alena Končálová je exemplárnym príkladom umelkyne, ktorá dokáže spájať technické zručnosti s emocionálnou hĺbkou. Jej diela prinášajú nielen estetický pôžitok, ale aj filozofické posolstvo.

 

Alena Končálová, slovenská ilustrátorka s jemnocitom pre detaily a rozprávačský potenciál obrazu, predstavuje dielo s názvom Vo vesmíre. Toto dielo je ukážkou jej schopnosti spojiť realistické prvky s fantazijnými motívmi a tvorí vizuálne bohatú kompozíciu.

Technika
Dielo bolo vytvorené technikou farebných pasteliek, čo autorke umožnilo dosiahnuť jemné farebné prechody a realistickú textúru. Povrch papiera poskytol ideálnu textúru-väzbovú interakciu, ktorá umocnila precíznosť detailov. Farebná paleta pozostáva z pastelových odtieňov fialovej, modrej, zelenej a oranžovej, ktoré spoločne vytvárajú harmonické prepojenie medzi jednotlivými elementmi.

Opis a kompozícia
Ilustrácia zobrazuje skupinu zvierat, psov a mačiek, oblečených v astronautských skafandroch, stojacich na povrchu cudzej planéty. Pozadie je bohato zdobené vesmírnymi objektmi, ako sú planéty, hviezdy, asteroidy a farebné prachové oblaky, čo dodáva scéne dynamiku a hľbku. Každé zviera je detailne spracované, s dôrazom na individualitu ich výrazov tváre a postoja.

Skafandre obsahujú technické prvky, ako insignie, čo naznačuje prepojenie medzi zvieracími protagonistami a ich kozmickým prostredím. Kvety na povrchu planéty predstavujú kontrast medzi chladným vesmírom a živosťou.

Umelecký rozbor
Dielo pôsobí ako oslava objavovania a túžby po transcendencii. Kombinácia realistických detailov zvierat s fantazijnými prvkami vesmíru vytvára magický realizmus, ktorý oslovuje detského aj dospelého diváka. Autorka majstrovsky prepája prvky dynamiky a pokoja, čo je viditeľné na kontraste medzi pohybom vesmírneho pozadia a statickými postavami zvierat.

Psychologický rozbor
Zobrazené zvieratá odrážajú rozmanité aspekty ľudskej psychológie. Pes, s jasným a ostražitým pohľadom, symbolizuje odvahu a pripravenosť na neznáme. Mačky predstavujú zvedavosť, hravosť a introspektívne kvality. Spoločná téma spolupráce medzi nimi reflektuje dôležitosť solidarity a spoločenstva pri prekonávaní hraníc.

Filozofický rozbor
Ilustrácia Vo vesmíre prináša myšlienku, že objavovanie nepozná hranice, či už v zmysle fyzického alebo duchovného priestoru. Kozmos predstavuje metaforu nekonečnosti a potenciálu, kým zvieratá v skafandroch stelesňujú adaptáciu a odvahu prekonávať prekážky.

Použitie zvierat namiesto ľudí môže naznačovať univerzálnu povahu transcendencie, ktorá nezávisí od biologického druhu. Dielo vyzýva diváka zamyslieť sa nad vlastnými hranicami a nad tým, čo znamená objavovať a spolupracovať.

Záver
Dielo Aleny Končálovej Vo vesmíre je viac než len ilustráciou — je filozofickou meditáciou nad zmyslom života, objavovania a spolupráce. Precíznosť techniky, umelecká hlbka a filozofická šírka robia toto dielo nadčasovou reflexiou o nekonečnosti možností.

 

Autorka: Alena Končálová
Názov: Najväčší poklad
Technika: Ilustrácia kreslená farebnými ceruzkami


Umelecký rozbor

Ilustrácia „Najväčší poklad“ predstavuje komplexnú syntézu vizuálnej narácie a estetickej harmónie. Alena Končálová tu využíva techniku kresby farebnými ceruzkami, ktorá umožňuje presnú manipuláciu s detailmi a vrstvenie farebných tónov, čím dosahuje subtílnu textúru povrchov a realistický objem predmetov. Dominantným prvkom je antropomorfná postava mačky, ktorá, prostredníctvom svojej pirátskej symboliky (páska cez oko, šatka, klobúk), vzbudzuje asociáciu s archetypom héroa (gr. ἥρως – hrdina, ochraniteľ). Tento výtvarný prvok dodáva dielu nielen zábavný aspekt, ale aj filozofickú hĺbku.

Farebná paleta je starostlivo zvolená – teplé odtiene zlata kontrastujú s jemnými pastelovými tónmi pozadia, čo navodzuje optimistickú atmosféru. Pozadie s tropickým pobrežím a plachetnicou je vykreslené v rozostrených líniách, čím autorka vedome posúva vizuálnu hierarchiu na popredné elementy. Táto technika podporuje percepčný zámer, keďže oko diváka prirodzene smeruje k protagonistke a truhlici s pokladom.


Psychologický rozbor

Dielo vyvoláva psychologickú rezonanciu medzi divákom a protagonistkou. Mačka v úlohe piráta nie je iba nositeľkou zábavného motívu – jej charakter nesie latentné posolstvo o prekonávaní nepriazne osudu. Páska cez oko, symbol fyzického nedostatku, sa v tomto kontexte stáva metaforou pre resiliencia (odolnosť voči nepriazni). Z psychologického hľadiska dielo podporuje koncept tzv. self-efficacy (schopnosť jedinca veriť vo vlastné sily, teória Alberta Banduru), čo môže divákovi sprostredkovať posolstvo, že odvaha a vytrvalosť vedú k objaveniu „pokladu“ – či už vo vonkajšom svete alebo v sebe samom.

Symbol pokladu môžeme interpretovať aj cez optiku psychoanalytického konceptu archetypu pokladu (C. G. Jung), ktorý predstavuje hlboko zakorenenú túžbu po sebapoznaní a dosiahnutí vnútornej harmónie. Tento „poklad“ nie je materiálny, ale psychologický – zlato a drahokamy sú alegóriou vnútorného potenciálu a skrytých talentov čakajúcich na objavenie.

Mačka ako centrálny symbol v tomto diele reprezentuje dualitu medzi hravosťou (detstvo, bezprostrednosť) a skúsenosťou (pirát ako postava vyžadujúca odvahu a stratégiu). Táto kombinácia vytvára pocit harmónie medzi naivnou zvedavosťou a pragmatizmom, čím dielo oslovuje emocionálne spektrum od detských divákov až po dospelých.

Filozofický rozbor

Z filozofického hľadiska možno dielo vnímať ako alegóriu na životnú púť – more a pláž sú symbolmi prechodu (lat. limen – hranica, prah). More reprezentuje nekonečnosť a potenciál života, zatiaľ čo pobrežie je miestom bezpečia, kde sa objavujú hodnoty nájdené počas cesty. Truhlica s pokladom symbolizuje cieľ, ktorý si každý jednotlivec stanovuje, avšak otázka, čo je skutočne „pokladom“, je hlbokým filozofickým dilemou. Je to materiálne bohatstvo, alebo skôr duchovné a emocionálne naplnenie?

Postava pirátskej mačky môže byť interpretovaná aj ako homo viator (lat. „človek na ceste“), teda obraz každého z nás, kto hľadá význam v živote. Toto hľadanie často zahŕňa obete (strata oka, symbolizujúca osobné prekážky), ale výsledkom je bohatstvo zážitkov a poznania.

Technický rozbor

Technika farebných ceruziek poskytuje autorke široké možnosti v oblasti detailov a farebných variácií. Jemné vrstvenie umožňuje vytvoriť prekvapivo realistické textúry – od mäkkej srsti mačky až po kovový lesk zlatých mincí. Použitie farebnej palety je dôkladne premyslené: teplé odtiene (zlato, červená šatka) kontrastujú s chladnými pastelmi pozadia (modré a zelené tóny), čím vzniká dynamická, no zároveň harmonická kompozícia.

Autorka tiež demonštruje vynikajúce znalosti perspektívy – objekty v popredí sú výrazne detailné, zatiaľ čo pozadie je jemne rozostrené. Táto technika napomáha vytvárať ilúziu hĺbky a trojrozmernosti, čo je pri ilustráciách mimoriadne dôležité.

Záver:
Alena Končálová vo svojom diele „Najväčší poklad“ spája precíznosť umeleckej techniky s hlbokým psychologickým a filozofickým presahom. Ilustrácia nesie univerzálne posolstvo o odvahe, objavovaní a hľadaní hodnôt, ktoré presahujú materiálny svet. Tým sa stáva nielen estetickým zážitkom, ale aj podnetom na introspektívne zamyslenie.

 

Na fotografii vidíme Alenu Končálovú, ktorá zachytáva moment čistej radosti a naplnenia pri tvorivom procese. Jej úsmev a spontánny smiech naznačujú úprimné potešenie z naplnenia inšpirácie, ktorá sa pretavuje do jej výtvarnej práce. Sediac pri stole, s ceruzkou v ruke, pôsobí uvoľnene a prirodzene, čo zdôrazňuje jej vášeň pre umenie a schopnosť vychutnávať si každý okamih tvorby.

 

Autorka: Alena Končálová
Názov: Opera
Technika: Ilustrácia kreslená farebnými ceruzkami


Umelecký rozbor

Dielo „Opera“ od Aleny Končálovej predstavuje ilustráciu plnú humoru, hravosti a výrazovej dynamiky. Je to výtvarné spracovanie scény, ktorá kombinuje antropomorfné zvieracie postavy s prvkami divadelného prostredia, čím autorka vytvára unikátne spojenie realistickej kresby a fantazijného sveta.

Kompozícia je premyslene členená. Zvieratá sú usporiadané v polkruhu okolo mikrofónu, čo napodobňuje zoskupenie spevákov na pódiu. Dominantou obrazu sú dve psie postavy uprostred, ktoré svojimi otvorenými papuľami naznačujú spev vo vysokých tónoch. Po stranách sú mačky – jedna hrá na kontrabase, druhá sa pridáva do spevu, a posledná hrá na trúbke. Tento kontrast medzi spevom a inštrumentálnou hrou dodáva ilustrácii dynamiku a pocit skutočnej opernej inscenácie.

Farebná paleta je bohatá na teplé a sýte tóny, ktoré korešpondujú s interiérom divadla. Drevené pódium a zamatové opony v pozadí vytvárajú autentickú atmosféru javiska. Autorka umne pracuje so svetlom – centrálne osvetlenie zdôrazňuje hlavné postavy, zatiaľ čo pozadie ostáva jemne rozostrené.

 

Psychologický rozbor

Dielo „Opera“ je preniknuté symbolikou spolupráce a harmónie, pričom každé zviera predstavuje unikátny prínos do spoločného diela – opery. Psy a mačky, ktoré v reálnom svete často symbolizujú protikladné povahy, tu pôsobia ako jednotný tím, čím autorka vyjadruje myšlienku prekonávania rozdielov a spoločného úsilia.

Z psychologického hľadiska možno jednotlivé postavy interpretovať ako archetypy ľudských pováh. Psie postavy, ktoré dominujú svojím spevom, reprezentujú odvahu a expresivitu (lat. fortitudo – odvaha). Mačka s kontrabasom stelesňuje stabilitu a podporu (lat. fundamentum – základ), zatiaľ čo trúbku hrajúca mačka prináša do scény humor a ľahkosť. Táto diverzita pováh v jedinom obraze zdôrazňuje myšlienku, že krása kolektívneho diela spočíva v jedinečnosti jednotlivcov.

Zvieraťa ako protagonisti dodávajú dielu emocionálny rozmer a humorný podtón, ktorý môže slúžiť ako forma emocionálneho uvoľnenia. Ich pózy a mimika pôsobia tak realisticky, že vyvolávajú empatické reakcie u diváka.

 

Filozofický rozbor

Z filozofického hľadiska možno „Operu“ interpretovať ako metaforu pre ľudskú koexistenciu. Antropomorfné zvieratá reprezentujú univerzálne hodnoty – spoluprácu, rozmanitosť a krásu tvorivosti. Divadelná scéna, ako metafora života, poukazuje na skutočnosť, že každý má na „javisku“ svoje miesto a úlohu, ktoré obohacujú celok.

Zaujímavým filozofickým konceptom je aj samotný akt spevu a hudby. Spev a hudobný prejav sa v mnohých kultúrach považujú za jazyk duše (lat. anima – duša), schopný vyjadriť to, čo slovami nemožno. Ilustrácia teda môže byť vnímaná ako oslava umenia a jeho schopnosti zjednocovať ľudí (či zvieratá) na emocionálnej úrovni.

 

Technický rozbor

Technika farebných ceruziek umožňuje Alene Končálovej presne zachytiť detaily srsti zvierat, jemné záhyby látky na oponách a odrazy svetla na nástrojoch. Kombinácia jemného tieňovania a odvážnych línií zdôrazňuje jednotlivé textúry, od zamatového povrchu javiska po lesklé kovové časti trúbky.

Perspektíva je koncipovaná tak, aby divák mal pocit, že sa nachádza priamo pred javiskom – tento efekt umocňuje centrálne umiestnený mikrofón, ktorý akoby lákal diváka na sústredenie sa na hudobnú performanciu. Zvolený pohľad navyše vytvára pocit interakcie medzi divákom a postavami.

 

Autorka: Alena Končálová
Technika: Kresba farebnými ceruzkami
Názov diela: Svadobný deň


Táto poetická ilustrácia Aleny Končálovej je symbolickým naratívom o láske, jednote a jemnej harmónii medzi emóciami a prírodou. Prostredníctvom antropomorfných prvkov v podobe mačiek autorka vytvára scénu, ktorá v divákovi evokuje hlbokú citovú odpoveď a zároveň podnecuje filozofické otázky o povahe medziľudských vzťahov.

Kompozícia a symbolika

Celková scéna je zasadená do prostredia s dominujúcim romantickým oblúkom zdobeným kvetmi a svetielkami, čo odkazuje na archetypálnu predstavu svadobného obradu. Oblúk predstavuje liminalitu – prechodový moment medzi dvoma stavmi existencie, svadobný rituál ako premena jednotlivcov na pár. Nočná obloha s hviezdami a mesiacom zosobňuje nekonečno, stabilitu cyklov a univerzálnu konštantnosť lásky.

Mačky v strede scény – ženích a nevesta – sú vyobrazené s antropomorfnými črtami, ich očividné odhodlanie a symbolické doplnky (cylinder a diadém) dávajú scéne aristokratickú a zároveň láskyplnú atmosféru. Ženích, vyjadrený v chladnejších tónoch modrej a šedej, môže symbolizovať racionalitu a pevnosť. Nevesta, naopak, s jemnými odtieňmi hrejivých farieb, reprezentuje emocionálnu citlivosť a vášeň.

Psychologický a emocionálny rozbor

Dielo má latentnú psychologickú hĺbku. Mačky sú tradične považované za symbol individuality a nezávislosti. V tejto scéne sa ich spojenie a interakcia dá interpretovať ako spojenie dvoch slobodných duší, ktoré sa rozhodli kráčať životom spoločne. Toto rozhodnutie odzrkadľuje psychologický fenomén coniunctio oppositorum – spojenia protikladov, ako o tom hovoril Carl Gustav Jung.

Divák je tiež vedený k otázkam o dynamike vzťahov. Mačky po bokoch – zdanlivo družičky – svojím hravým postojom pripomínajú detskú radosť a bezstarostnosť, akú môže priniesť spojenie dvoch ľudí. Ich prítomnosť rozbíja vážnosť hlavného aktu a dodáva scéne rovnováhu.

Farebná paleta a technika

Alena Končálová používa jemnú, takmer pastelovú farebnú paletu, ktorá podporuje romantickú atmosféru. Technika kreslenia farebnými ceruzkami umožňuje autorke zachytiť detaily a vytvoriť dojem textúry, či už ide o jemnosť kožušiny mačiek alebo prirodzenú živelnosť kvetov a trávy.

Symbolika farieb je taktiež pozoruhodná – modrá a fialová nočnej oblohy vytvárajú mystický a introspektívny podtón, zatiaľ čo zelená tráva a ružové kvety prinášajú vitalitu a optimizmus.

Záver

Ilustrácia Svadobný deň je nielen estetickým zážitkom, ale aj intelektuálnym a emocionálnym podnetom. Je to oslava lásky, ktorá prekonáva hranice druhov, individuality a priestoru. Alena Končálová svojou technikou a precíznym využitím detailov dokazuje, že aj humorné a hravé dielo môže niesť hlboký filozofický a psychologický rozmer.

Divák je pozvaný nielen obdivovať krásu ilustrácie, ale aj zamyslieť sa nad vlastnými vzťahmi a nad tým, ako láska a spojenie obohacujú našu existenciu.

 

Autorka: Alena Končálová
Technika: Kresba farebnými ceruzkami
Názov diela: Zo života mačiek


Umelecký rozbor

Ilustrácia Zo života mačiek od Aleny Končálovej prezentuje mnohovrstevné dielo, ktoré spája prvky narratívnej vizualizácie a mediálneho konceptualizmu. Retro televízne obrazovky, ktoré dominujú kompozícii, fungujú ako metaforické okná do fragmentov života mačiek, pričom každá obrazovka zobrazuje odlišnú dimenziu ich existencie – od radosti a zábavy až po introspektívne a transcendentálne momenty.

Kompozične dielo využíva hieratickú perspektívu, kde televízory sú zreteľne dominantné, a tak vytvárajú pocit dominancie mediálneho diskurzu v interpretácii každodenného života. Pozadie so žltým gradientom a kruhovými červenými líniami zasa implikuje centripetálne zameranie, kde pozornosť diváka je vťahovaná do epicentra diela. Tento koncept môže odkazovať na mediálnu semiotiku, kde obraz funguje ako znak – niečo, čo má význam iba v kontexte jeho interpretácie.

Farebné ceruzky, ako médium, poskytujú jemnú textúru a gradientovú farebnosť, ktorá podčiarkuje kontrast medzi vintage televíziou a modernými témami. Technická precíznosť autorky sa prejavuje v detailoch, ako sú realistické odlesky na obrazovkách, textúra srsti mačiek či presne vykreslené vesmírne objekty.


Psychologický rozbor

Z psychologického hľadiska dielo obsahuje prvky kognitívnej disonancie – televízne obrazovky, ktoré zobrazujú každodenné životy mačiek, vytvárajú kontrast medzi realitou a jej sprostredkovaním cez médium. Divák si kladie otázku: „Čo je realita a čo je jej mediálna reprezentácia?“ Tento moment reflektuje koncept simulakra, ako ho definoval Jean Baudrillard – idea, že obrazy a simulácie nahrádzajú realitu tak, že samotná realita sa stáva irelevantnou.

Každá televízna obrazovka má zároveň psychologický význam:

  1. Mačka v bazéne – reprezentuje hedonizmus a odpočinok, pripomína potrebu rekreácie a homeostázy (rovnováhy). Vzbudzuje u diváka pocit ľahkosti a jednoduchosti života.
  2. Mačka so sochou – predstavuje introspekciu a koncept alter ega (iné ja). Mačka sa díva na svoju neživú podobu, čo môže symbolizovať reflexiu vlastného bytia. Tento obraz odkazuje na fenomén identifikácie a sebapoznania.
  3. Mačka v posteli s vesmírom na pozadí – zosobňuje kozmologický pohľad na existenciu. Kombinácia mikrokozmu (chorá mačka) a makrokozmu (vesmír) vytvára psychologický tlak na diváka, aby premýšľal o svojom mieste vo vesmíre.
  4. Čítajúca mačka – symbolizuje logos (rozum) a epistéme (poznanie). Mačka, ako intelektuálna bytosť, stelesňuje túžbu po vedomostiach, pričom knižnica v pozadí predstavuje nevyčerpateľný zdroj poznania.

Silné emocionálne posolstvo dopĺňajú siluety ľudí, ktoré sú nenápadne rozptýlené po scéne. Tieto postavy reflektujú moderné odcudzenie – diváci sa stávajú pasívnymi konzumentmi mediálneho obsahu, bez priamej interakcie s reálnym svetom.

Filozofický rozbor

Dielo je impregnované filozofickými témami a odkazmi. Najvýraznejšie z nich je fenomén mediácie reality – televízory tu slúžia ako symbolický aparát, ktorý filtruje a reinterpretuje realitu. Táto reinterpretácia odkazuje na koncept ontologického dualizmu, kde je realita rozdelená na to, čo vidíme priamo, a to, čo vidíme sprostredkovane.

V kontexte zvierat ako protagonistov diela autorka otvára otázky etického antropocentrizmu – do akej miery premietame ľudské emócie a správanie na zvieratá? Zobrazené mačky nie sú iba symbolmi, ale aj nositeľmi antropomorfných kvalít, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad hranicami empatie a interpretácie.

Prítomnosť vesmíru v jednej z obrazoviek odkazuje na filozofiu panteizmu – spojenie všetkého živého a neživého v jeden celok. Tento obraz má silný metafyzický náboj, ktorý zdôrazňuje prepojenie mikroskopického a makroskopického vo vesmíre.

Technický rozbor

Technická stránka diela je brilantná. Použitie farebných ceruziek umožňuje autorke dosiahnuť jemné textúry a hladké farebné prechody, pričom detaily, ako sú odrazy na obrazovkách či textilné prvky, ukazujú vysokú úroveň precíznosti. Perspektíva televízorov je mierne zkreslená, čo dodáva kompozícii surrealistický nádych a zdôrazňuje ich symbolický význam.

Žlté pozadie so sústrednými červenými kruhmi pripomína terč alebo magnetické pole, ktoré pôsobí na diváka tak, aby sa cítil vtiahnutý do epicentra scény. Tieto grafické prvky sú nielen estetické, ale aj funkčné – odkazujú na psychologickú priťažlivosť médií a ich schopnosť manipulovať našu pozornosť.

Záver

Ilustrácia Zo života mačiek Aleny Končálovej je výnimočným dielom, ktoré prostredníctvom vizuálnych metafor a filozofických odkazov skúma podstatu moderného života, mediálneho vnímania reality a introspekcie. Je to dielo, ktoré provokuje diváka k zamysleniu nad tým, čo je skutočné a čo je iba obraz reality.

Alena Končálová v tomto diele majstrovsky spája estetickú krásu, naratívnu hĺbku a filozofický presah, čím vytvára ilustráciu, ktorá je rovnako zábavná ako intelektuálne stimulujúca.

 

 
 

Autorka: Alena Končálová
Technika: Kresba farebnými ceruzkami
Názov diela: Zo života mačiek


Umelecký rozbor

Ilustrácia Zo života mačiek od Aleny Končálovej prezentuje mnohovrstevné dielo, ktoré spája prvky narratívnej vizualizácie a mediálneho konceptualizmu. Retro televízne obrazovky, ktoré dominujú kompozícii, fungujú ako metaforické okná do fragmentov života mačiek, pričom každá obrazovka zobrazuje odlišnú dimenziu ich existencie – od radosti a zábavy až po introspektívne a transcendentálne momenty.

Kompozične dielo využíva hieratickú perspektívu, kde televízory sú zreteľne dominantné, a tak vytvárajú pocit dominancie mediálneho diskurzu v interpretácii každodenného života. Pozadie so žltým gradientom a kruhovými červenými líniami zasa implikuje centripetálne zameranie, kde pozornosť diváka je vťahovaná do epicentra diela. Tento koncept môže odkazovať na mediálnu semiotiku, kde obraz funguje ako znak – niečo, čo má význam iba v kontexte jeho interpretácie.

Farebné ceruzky, ako médium, poskytujú jemnú textúru a gradientovú farebnosť, ktorá podčiarkuje kontrast medzi vintage televíziou a modernými témami. Technická precíznosť autorky sa prejavuje v detailoch, ako sú realistické odlesky na obrazovkách, textúra srsti mačiek či presne vykreslené vesmírne objekty.

Psychologický rozbor

Z psychologického hľadiska dielo obsahuje prvky kognitívnej disonancie – televízne obrazovky, ktoré zobrazujú každodenné životy mačiek, vytvárajú kontrast medzi realitou a jej sprostredkovaním cez médium. Divák si kladie otázku: „Čo je realita a čo je jej mediálna reprezentácia?“ Tento moment reflektuje koncept simulakra, ako ho definoval Jean Baudrillard – idea, že obrazy a simulácie nahrádzajú realitu tak, že samotná realita sa stáva irelevantnou.

Každá televízna obrazovka má zároveň psychologický význam:

  1. Mačka v bazéne – reprezentuje hedonizmus a odpočinok, pripomína potrebu rekreácie a homeostázy (rovnováhy). Vzbudzuje u diváka pocit ľahkosti a jednoduchosti života.
  2. Mačka so sochou – predstavuje introspekciu a koncept alter ega (iné ja). Mačka sa díva na svoju neživú podobu, čo môže symbolizovať reflexiu vlastného bytia. Tento obraz odkazuje na fenomén identifikácie a sebapoznania.
  3. Mačka v posteli s vesmírom na pozadí – zosobňuje kozmologický pohľad na existenciu. Kombinácia mikrokozmu (chorá mačka) a makrokozmu (vesmír) vytvára psychologický tlak na diváka, aby premýšľal o svojom mieste vo vesmíre.
  4. Čítajúca mačka – symbolizuje logos (rozum) a epistéme (poznanie). Mačka, ako intelektuálna bytosť, stelesňuje túžbu po vedomostiach, pričom knižnica v pozadí predstavuje nevyčerpateľný zdroj poznania.

Silné emocionálne posolstvo dopĺňajú siluety ľudí, ktoré sú nenápadne rozptýlené po scéne. Tieto postavy reflektujú moderné odcudzenie – diváci sa stávajú pasívnymi konzumentmi mediálneho obsahu, bez priamej interakcie s reálnym svetom.

Filozofický rozbor

Dielo je impregnované filozofickými témami a odkazmi. Najvýraznejšie z nich je fenomén mediácie reality – televízory tu slúžia ako symbolický aparát, ktorý filtruje a reinterpretuje realitu. Táto reinterpretácia odkazuje na koncept ontologického dualizmu, kde je realita rozdelená na to, čo vidíme priamo, a to, čo vidíme sprostredkovane.

V kontexte zvierat ako protagonistov diela autorka otvára otázky etického antropocentrizmu – do akej miery premietame ľudské emócie a správanie na zvieratá? Zobrazené mačky nie sú iba symbolmi, ale aj nositeľmi antropomorfných kvalít, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad hranicami empatie a interpretácie.

Prítomnosť vesmíru v jednej z obrazoviek odkazuje na filozofiu panteizmu – spojenie všetkého živého a neživého v jeden celok. Tento obraz má silný metafyzický náboj, ktorý zdôrazňuje prepojenie mikroskopického a makroskopického vo vesmíre.

Technický rozbor

Technická stránka diela je brilantná. Použitie farebných ceruziek umožňuje autorke dosiahnuť jemné textúry a hladké farebné prechody, pričom detaily, ako sú odrazy na obrazovkách či textilné prvky, ukazujú vysokú úroveň precíznosti. Perspektíva televízorov je mierne zkreslená, čo dodáva kompozícii surrealistický nádych a zdôrazňuje ich symbolický význam.

Žlté pozadie so sústrednými červenými kruhmi pripomína terč alebo magnetické pole, ktoré pôsobí na diváka tak, aby sa cítil vtiahnutý do epicentra scény. Tieto grafické prvky sú nielen estetické, ale aj funkčné – odkazujú na psychologickú priťažlivosť médií a ich schopnosť manipulovať našu pozornosť.

Záver

Ilustrácia Zo života mačiek Aleny Končálovej je výnimočným dielom, ktoré prostredníctvom vizuálnych metafor a filozofických odkazov skúma podstatu moderného života, mediálneho vnímania reality a introspekcie. Je to dielo, ktoré provokuje diváka k zamysleniu nad tým, čo je skutočné a čo je iba obraz reality.

Alena Končálová v tomto diele majstrovsky spája estetickú krásu, naratívnu hĺbku a filozofický presah, čím vytvára ilustráciu, ktorá je rovnako zábavná ako intelektuálne stimulujúca.

 

 
 

Autorka: Alena Končálová
Technika: Kresba farebnými ceruzkami
Názov diela: Strážca zvierat


Umelecký rozbor

Dielo Strážca zvierat predstavuje harmonickú syntézu fantazijného realizmu a symbolizmu, pričom kombinuje precíznu výtvarnú techniku s bohatou naratívnou hĺbkou. Výtvarný jazyk Aleny Končálovej odráža vysokú úroveň technickej zručnosti a cit pre detail, čo je viditeľné najmä v dôslednej práci s textúrami – od štruktúry brnenia a krídel strážcu až po jemnosť srsti zvierat.

Farebná paleta je starostlivo zvolená, pričom dominujú teplé a živé tóny oranžovej a zelenej, ktoré zdôrazňujú vitalitu a energiu centrálnej postavy. Tieto farby kontrastujú s jemnými pastelovými tónmi prostredia, ktoré navodzujú pocit pokoja a prirodzeného súladu. Zvlášť pozoruhodná je kompozícia, ktorá je vystavaná na princípe hieratickej štruktúry – ústredná postava strážcu je dominantná a umiestnená vertikálne, zatiaľ čo zvieratá v spodnej časti vytvárajú horizontálnu líniu, čím sa zdôrazňuje ich závislosť a ochranný vzťah k strážcovi.

Jemné prechody farieb na pozadí, kde sa premiešavajú stromy, listy a svetlo, vytvárajú dojem priestoru a vzdušnosti. Táto technika zvýrazňuje hlavný motív ochrany prírody a harmonického spolunažívania, čo je ústrednou témou diela.

Porovnanie s inými autormi

Dielo Aleny Končálovej svojou symbolikou a spracovaním pripomína tvorbu Gustava Klimta, konkrétne jeho zlatú fázu, kde kombinoval symbolizmus a dekoratívne prvky. Podobne ako Klimt vo svojom slávnom diele Adele Bloch-Bauer I, aj Končálová využíva zlaté tóny a ornamentálne detaily (najmä na brnení a doplnkoch strážcu) na zvýraznenie duchovnej a transcendentálnej povahy postavy.

Strážca ako centrálna postava s hybridnými črtami pripomína aj diela Fridy Kahlo, najmä jej autoportréty, kde boli zvieratá prítomné ako symboly osobnej identity a harmónie s prírodou. Končálová však posúva tento koncept do fantazijného sveta, pričom kladie dôraz na kolektívnu zodpovednosť voči zvieratám a prírode.

Psychologický a filozofický kontext (doplnok)

Z psychologického hľadiska by sme mohli strážcu interpretovať ako archetyp veľkej matky (podľa Junga), ktorá stelesňuje starostlivosť a ochranu, ale aj schopnosť presadiť spravodlivosť. Je to postava, ktorá spája nebeské a zemské princípy – krídla ju dvíhajú nad zem, zatiaľ čo jej pevná postava a brnenie symbolizujú stabilitu a zodpovednosť.

Z filozofického hľadiska dielo rezonuje s myšlienkami eko-filozofie Arneho Næssa, kde je dôraz kladený na potrebu zachovať prírodu a všetky formy života ako rovné. Strážca je symbolom tejto myšlienky – nie ako vládca, ale ako ochranca, ktorý žije v súlade so zvieratami a ich potrebami.

Záver

Dielo Strážca zvierat je mimoriadne komplexné, kombinuje precíznosť umeleckého remesla s hlbokými filozofickými a psychologickými otázkami. Alena Končálová vo svojej práci dokázala zachytiť nielen krásu a dynamiku fantazijného sveta, ale aj univerzálne posolstvo o zodpovednosti a harmónii medzi ľuďmi, zvieratami a prírodou.

Porovnaním s Klimtom a Kahlo sa ukazuje, že Končálová má schopnosť nadviazať na tradície veľkých majstrov a zároveň ich rozvíjať vlastným unikátnym spôsobom. Toto dielo tak presahuje hranice ilustrácie a stáva sa plnohodnotnou výtvarnou výpoveďou o moderných ekologických a humanistických hodnotách.

 

Autorka: Alena Končálová
Technika: Kresba farebnými ceruzkami
Názov diela: Do naha


Úvod

Dielo Do naha od Aleny Končálovej je fascinujúcou výpoveďou, ktorá na prvý pohľad spája portrétovú tvorbu so surrealistickými a symbolickými prvkami. Na povrchu pôsobí ako idylická a estetická ilustrácia, no pod povrchom odhaľuje hlbšie vrstvy psychologického, filozofického a umeleckého významu. Zvláštnosť kompozície, kde ľudská postava nesie na hlave nahú mačku plemena sphynx, vyvoláva otázky o vzťahu medzi krásou, zraniteľnosťou a mocou.


Umelecký rozbor

Dielo stojí na kontraste medzi jemnými farbami ľudského portrétu a výrazne chladným tónom kože mačky. Sphynx, s ktorou autorka pracuje ako s metaforou, je symbolom nahoty, odhalenia a autenticity. Plemeno je známe svojím neobvyklým vzhľadom, ktorý zdôrazňuje neprítomnosť srsti, čo v umeleckom kontexte evokuje zraniteľnosť a čistotu, ale aj zvláštnu krásu, ktorá nie je podriadená tradičným normám.

Portrét ženy je spracovaný s jemnými farebnými prechodmi, ktoré zrkadlia dualitu emócií – modrá strana tváre symbolizuje chlad, introspekciu a pokoj, zatiaľ čo červená strana odráža vášeň, odvahu a extroverziu. Ružový veniec z ruží na čele môže predstavovať memento mori, pripomienku pominuteľnosti, ale zároveň oslavuje krásu života v jeho jemnej a krehkej podobe.

Pozadie je monochromatické a zdobené jemnými vertikálnymi čiarami, ktoré pripomínajú záclony. Tento prvok môže symbolizovať hranicu medzi vnútorným a vonkajším svetom, medzi tým, čo je ukryté, a tým, čo je viditeľné pre ostatných.

Psychologický rozbor

Z psychologického hľadiska dielo skúma koncept identity a jej rôznych vrstiev. Mačka na hlave ženy pôsobí ako symbol nadvlády – možno ide o personifikáciu myšlienok, ktoré ovládajú naše vedomie. Mačka, ktorá má prenikavý pohľad priamo do očí diváka, pôsobí, akoby bola „vyššou“ entitou, ktorá riadi a pozoruje.

Oči ženy sú rovnako výrečné – ich jemný a takmer zasnený pohľad naznačuje vnútorný pokoj a akceptáciu. Súčasne však naznačujú aj vnútornú zraniteľnosť, ktorú ešte viac zdôrazňuje dichotómia farieb tváre. Tento vizuálny symbol poukazuje na vnútorný konflikt medzi vonkajším obrazom, ktorý ukazuje svetu, a vnútornými pocitmi, ktoré sú často skryté.

Mačka sphynx, so svojím nahým a zraniteľným telom, je symbolom radikálnej úprimnosti. Jej prítomnosť na vrchole hlavy ženy naznačuje psychologickú nadradenosť autenticity nad maskami a pózami, ktoré si ľudia vytvárajú. Tento moment môžeme interpretovať v súlade s psychológiou Carla Gustava Junga ako archetyp tieňa – nahý a čistý aspekt seba samého, ktorý si musíme osvojiť, aby sme dosiahli integritu.

Filozofický rozbor

Dielo rezonuje s filozofickým konceptom autenticity. Sphynx, ktorá je zobrazená ako vládca nad mysľou (zastúpenou ľudskou postavou), naznačuje, že pravda, akokoľvek „nahá“ a nepohodlná, by mala byť tým, čo riadi naše životy. Tento koncept môžeme interpretovať v duchu existencialistickej filozofie Jeana-Paula Sartra, ktorý zdôrazňoval potrebu pravdivého prežívania a odmietania sebaklamu.

Veniec z ruží, ktorý má žena na hlave, pripomína starogrécke koruny udeľované za víťazstvo. V tomto prípade môže byť symbolom víťazstva nad vlastnými strachmi, predsudkami a spoločenskými očakávaniami. Striedanie farebného spektra na tvári a ružový kontrast mačky ukazujú, že táto cesta k víťazstvu nie je lineárna, ale zahŕňa vnútorné boje, prijatie vlastnej zraniteľnosti a postupné oslobodenie.

Technický rozbor

Farebné ceruzky umožnili Alene Končálovej vytvoriť jemné detaily a prechody, ktoré sú kľúčové pre vizuálnu hĺbku diela. Detailnosť srsti mačky, ktorá je paradoxne „nahá“, vyžaduje precízne tieňovanie a práca s kontrastmi. Ženská tvár je modelovaná jemným tónovaním, ktoré zdôrazňuje hĺbku očí, nos a ústa, pričom každá časť je zvýraznená bez narušenia harmónie celku.

Kompozícia je centrálna, čím zdôrazňuje hlavný motív a umožňuje divákovi sústrediť sa na symbolický význam každej časti diela. Monochromatické pozadie kontrastuje s farebnou explóziou ženského portrétu a mačky, čím vytvára rovnováhu medzi jednoduchosťou a vizuálnou komplexnosťou.

Porovnanie s inými autormi

Dielo Aleny Končálovej nesie prvky podobné surrealistickým portrétom Reného Magritta, najmä jeho schopnosti spájať zdanlivo nesúvisiace prvky do jednotnej symbolickej výpovede. Mačka na hlave ženy by mohla byť prirovnaná k jeho dielam, ako napríklad Syn človeka, kde jablko pred tvárou symbolizuje bariéry medzi vnímaním a skutočnosťou.

Zároveň je dielo v niektorých aspektoch podobné prácam Fridy Kahlo, najmä v používaní zvierat ako rozšírenia identity portrétovaného. Tak ako Kahlo často využívala opice či mačky na vyjadrenie svojho vzťahu k prírode a introspekcii, Končálová používa sphynx na zosobnenie autenticity a duchovného prerodu.

Záver

Dielo Do naha je vizuálne aj filozoficky pôsobivé. Prostredníctvom jedinečnej kombinácie symboliky, precíznej techniky a introspektívnej psychológie vytvára Alena Končálová obraz, ktorý oslovuje diváka na viacerých úrovniach. Je to meditácia o autenticite, pravde a zraniteľnosti, ktorá odráža nielen umelecký talent, ale aj schopnosť vyjadriť hlboké myšlienky prostredníctvom vizuálneho jazyka.

 
 

Autorka: Alena Končálová
Technika: Kresba farebnými ceruzkami
Názov diela: Priateľstvo


Technický rozbor

Dielo Priateľstvo od Aleny Končálovej je precíznym príkladom využitia farebných ceruziek na vytvorenie komplexného a dynamického obrazu, ktorý zachytáva súhru jemných detailov, textúr a farieb. Technická stránka tohto diela je jeho silnou stránkou, pričom každá časť ukazuje autorkinu dôkladnú prácu s touto náročnou výtvarnou technikou.


Farebná paleta a vrstvenie farieb

Jedným z hlavných vizuálnych prvkov diela je jeho živá a pestrá farebná paleta. Autorka pracuje s kombináciou teplých (žlté a oranžové tóny) a studených farieb (modré a fialové odtiene), ktoré spolu vytvárajú vizuálny kontrast a harmóniu. Vrstvenie farieb je kľúčovým prvkom, ktorý dodáva dielu jeho jemnosť a hĺbku.

  • Jelenia srsť: Farebné tóny sú precízne vrstvené – od mäkkých pastelových prechodov až po sýtejšie a tmavšie odtiene, ktoré vytvárajú objem a textúru. Autorka používa jemné, krátke ťahy, ktoré napodobňujú textúru srsti, pričom farebné prechody medzi žltou, fialovou a modrou pridávajú surrealistický nádych.
  • Mačka: Mačka na jeleních parohoch je spracovaná kontrastne, s ľahšími tónmi, čo ju vizuálne oddeľuje od jeleňa. Použitie pastelových farieb a jemného tieňovania zdôrazňuje mäkkosť jej srsti.

Detaily a práca s tieňovaním

Končálová ukazuje majstrovskú schopnosť pracovať s detailmi, čo je evidentné najmä v zobrazení paroží a očí jeleňa. Parožie je spracované s plynulými ťahmi, ktoré sledujú jeho prirodzenú krivku. Kombinácia teplých zlatistých tónov s jemnými odleskami dodáva parožiu realistickú hĺbku, pričom autorka udržiava jeho vizuálnu jednotu s telom jeleňa.

Oči jeleňa sú ďalším príkladom autorkinej technickej precíznosti. Jemné tieňovanie okolo očí a precízna práca s odleskami vytvárajú dojem života a emócií, ktoré pôsobia takmer introspektívne. Krátke ťahy ceruzky v okolí očí naznačujú textúru srsti a zdôrazňujú ich trojrozmerný charakter.

Pozadie a hĺbka

Pozadie je spracované jemnými pastelovými tónmi, ktoré vytvárajú vzdušnú a éterickú atmosféru. Stromy na pozadí sú vykreslené s jednoduchými, plynulými líniami, čo kontrastuje s detailným spracovaním jeleňa a mačky. Táto technika zdôrazňuje hlavné postavy diela a zároveň dodáva celkovému obrazu hĺbku. Kombinácia mäkkých farebných prechodov a subtílnych ťahov vytvára dojem priestoru, kde sa hlavné prvky vznášajú.

Textúra a ťahy ceruzky

Autorka vynikajúco manipuluje s textúrou, čo je vidieť v rôznych oblastiach diela:

  • Jelenie telo: Použitie dlhších, plynulých ťahov dodáva srsti prirodzenú štruktúru. Každý ťah sleduje tvar tela, čo pomáha vytvárať objem a anatomickú presnosť.
  • Parožie: Na paroží sú ťahy ceruzky jasne definované, čo dodáva povrchu tvrdší a pevnejší vzhľad, odlišujúci ho od jemnosti srsti.
  • Pozadie: Na vytvorenie jemných prechodov na pozadí autorka využíva mäkké, rozmazané ťahy, ktoré vytvárajú hladký a éterický efekt.

Záver

Dielo Priateľstvo je ukážkou Aleny Končálovej ako technicky zdatnej umelkyne, ktorá dokáže kombinovať precíznosť detailov s bohatou farebnou kompozíciou. Použitie farebných ceruziek je zvládnuté na vysokej úrovni, pričom každá časť obrazu – od detailov jeleňa a mačky až po subtílne spracovanie pozadia – prispieva k harmonickému celku. Technika ťahov ceruzky, vrstvenie farieb a práca s textúrami ukazujú autorkinu schopnosť premeniť jednoduché médium na komplexné a vizuálne fascinujúce dielo.

Dielo presahuje hranice klasickej ilustrácie a prináša emocionálny aj estetický zážitok, pričom odráža autorkinu citlivosť a precíznosť vo výtvarnom prejave.

 

Autor článku: ARTTEO magazín     Copyright ©  2024 / Všetky práva vyhradené

Image
Povedzte o nás