Libuša Němcová: Maľba ako druhý dych života

I. Úvod: Ticho, z ktorého sa rodí hlas

Existujú príbehy, ktoré sa nedefinujú začiatkom, ale silou, s akou sa človek odváži zmeniť vlastný osud. Príbeh výtvarníčky Libuše Němcovej patrí medzi tie, ktoré sa nezačali v umeleckej škole, ale v hlbokých, často bolestivých zlomoch života. A predsa sa v ňom zrkadlí to najpodstatnejšie: pravdivosť, ľudskosť a nefalšovaný umelecký zápal.

Jej cesta k maľbe nezačala v ateliéri, ale v kuchyni. Nie v galérii, ale pri nemocničnom lôžku. Jej nástroje neboli akademicky vybrúsené štetce, ale ceruzka v rukách ženy, ktorá sa rozhodla opäť veriť sebe. Každý ťah na papieri bol návratom k vlastnému hlasu, ktorý dlhé roky mlčal. Tento hlas sa však časom stal výtvarným jazykom, ktorý dnes rezonuje nielen na Slovensku, ale aj na medzinárodných výstavách v Paríži či New Yorku.

II. Detstvo, ktoré hľadalo slobodu

Narodená do prostredia, kde sa viac oceňovala disciplína než spontánnosť, Libuša od detstva niesla v sebe rozpor – na jednej strane obrovskú túžbu tvoriť a hýbať sa, na druhej strane silné očakávania, ktoré ju tlačili do ekonomickej stability. Bola aktívnym dieťaťom: tancovala, plávala, lyžovala, venovala sa gymnastike aj spoločenskému tancu. Bola neprehliadnuteľná – vysoká, energická, emotívna. Ale práve pre svoju výšku čelila prekážkam aj v tanci, kde jej často chýbal vhodný partner.

Už ako dieťa inklinovala k výtvarnej výchove, no jej talent zostal dlhé roky potlačený. V škole neexcelovala v teórii, ale v pohybe, telesnej a estetickej výchove. Na výtvarnú akadémiu sa nikdy neprihlásila. Spoločenský tlak a rodinné smerovanie ju viedli k štúdiu ekonómie a neskôr k práci v bankovníctve.

Až roky neskôr, po osobných krízach, stratách a samote, sa ukázalo, že výtvarný svet v nej nikdy nezhasol. Len čakal.

III. Rozvod, ticho a nový začiatok: Cesta k vlastnej identite

Keď sa človeku rozpadne svet, v ktorom žil, zostane chvíľu visieť vo vzduchoprázdne – medzi tým, kým bol, a tým, kým sa ešte len má stať. Práve v tejto zóne medzi dvoma životmi sa ocitla Libuša Němcová po rozvode. Bolo to obdobie tichého boja, v ktorom namiesto slov pracovali skutky, namiesto výčitiek znela zodpovednosť.

Sama, so synom a dcérkou vo veku, keď ešte nevedeli povedať všetko, čo cítili – ale cítili všetko. Bez stabilného príjmu, v krajine neistoty, musela prežiť. A nielen to – musela zostať silná pre iných, aj keď sama bola rozbitá.

A práve v tomto rozpade sa začalo niečo zázračné.
Z hlbokej vnútornej bolesti, ktorá sa nedala vysloviť, sa zrodil tichý ťah ceruzky po papieri. Najprv len tak – bez ambícií, bez očakávaní.
Maľba bola spôsobom, ako prežiť.
Nie ako hobby.
Ako nutnosť.

Kreslila náboženské motívy, postavy s uzavretým pohľadom, svet, ktorý sa díval dovnútra. Boli to výjavy, ktoré poznala – samota, viera, súcit. Tieto kresby neboli len tvorivé, boli existenciálne.
A hoci ešte nemali výstavnú hodnotu, mali hodnotu vnútorného pravdivého dotyku so sebou.

Odišla do Švajčiarska, kde pracovala ako opora pre chorých, starších a opustených. Tam, medzi nemocničnými stenami, kde smrť nebola tabu, ale každodennosťou, sa Libuša naučila vnímať krehkosť života inak.
A práve tam – v krajine čistoty, presnosti a samoty – si začala kresliť portréty.
Nie portréty krásy.
Ale portréty ľudskej prítomnosti.

Prvú ceruzku možno držala neisto. No každý ďalší dotyk bol krok späť k sebe. K jej pravému ja, ktoré bolo kedysi zatlačené do roly vyhovovania, do ticha, do plnenia očakávaní.
Kresba sa stala jej novým jazykom. Maľba zrazu nebola len obrazom. Bola výkrikom, ktorý nezraňoval, ale liečil.

---

IV. Autodidaktka s víziou: Umenie ako vzdelanie srdca

V rokoch 2016 až 2019 Libuša Niemcová kreslila ako niekto, kto po dlhej zime objavil farby. Samouk, ktorý nepotreboval diplomy, ale potreboval veriť, že to, čo robí, má zmysel.
Učila sa z internetu.
Kúpila si knihy o anatómii, o svetle, o perspektíve.
Pozorne študovala majstrov aj súčasníkov.
A predovšetkým: kreslila každý deň.

Jej pokroky boli dramatické. Ruky, ktoré sa jej najprv nedarilo zachytiť, sa po mesiacoch trpezlivosti stali silným prvkom jej kompozícií. Výrazy tvárí, ktoré pôsobili placho, sa premenili na pohľady, ktoré hovorili viac než slová.

Začala experimentovať – kombinovať techniky, skúšať pointilizmus, prenášať kresbu do koláže, neskôr do videoartu.
Jedným z jej prvých silných osobných obrazov bol veľký anjelský výjav – obraz, ktorý podľa jej vlastných slov „ochraňoval to, čo ešte len malo vzniknúť.“

V tomto období bola jej tvorba veľmi intuitívna, ale zároveň veľmi pracovitá. Každý jej obraz bol výsledkom pozorovania, bádania, skúšania a nekonečného vylepšovania.
Nešlo o povrchné umenie – ale o umenie, ktoré rástlo z vnútra.

A potom prišiel zlomový okamih – kontakt s BEAUTIFUL ART gallery .
V čase, keď už sama cítila, že dozrela, odoslala ukážky svojej tvorby na výberové konanie. Výsledok bol jednoznačný: bola prijatá.
Zrazu nebola len samouk.
Stala sa študentkou.
Spolupracovníčkou.
Súčasťou umeleckého prostredia.

Pod vedením Didiera Le Mara, rešpektovaného výtvarníka a mentora, zažila transformáciu.
Naučila sa nielen technicky korigovať kompozície, ale aj myslieť ako výtvarníčka.
Diela, ktoré predtým vznikali z emocionálneho výboja, sa pod jeho vedením formovali do profesionálnej podoby – bez straty autenticity.
Bol to dialóg dvoch duší: tej, ktorá mala intuíciu, a tej, ktorá mala skúsenosti.

V. Obraz ako zrkadlo duše: Bellinzona, Čičmany a Gornergrad

Sú diela, ktoré vznikajú rýchlo – ako záznam momentu. A sú diela, ktoré vznikajú pomaly, bolestivo, s rešpektom k forme, vrstve, významu. Takýmto dielom je obraz Bellinzona, ktorý Libuša Němcová tvorila takmer pol roka.
Nie preto, že by nevedela, čo chce. Ale preto, že každý detail mal svoju váhu.

Bellinzona nie je len architektonickým pohľadom na švajčiarske mesto s ikonickými hradbami.
Je konštrukciou pamäti, výpoveďou o presnosti, o vrstvení času a priestoru.
Pri maľovaní obrazu narážala na technické limity – niektoré časti nešlo zväčšiť, musela si ich domýšľať, komponovať, vytvárať vlastný poriadok.
Ale práve to je signifikantné: aj keď forma vznikala z obmedzení, výsledok pôsobí precízne, pevne, monumentálne.

S týmto dielom sa Libuša dostala do TOP nominácie medzinárodnej súťaže v New Yorku (2024). Pre niekoho možno formálne ocenenie – pre ňu však symbol posunu.
Z ženy, ktorá kedysi po nociach kreslila v kuchyni, sa stala autorka, ktorej meno sa vyslovuje v rovnakom zozname ako mená etablovaných európskych umelcov.

Ďalším dôležitým dielom sú Čičmany – obraz, ktorý v sebe nesie národnú symboliku, kultúrnu pamäť aj výtvarnú energiu.
Nie je to len romantický pohľad na folklór – je to dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou.
Za tento obraz bola Libuša v roku 2024 nominovaná medzi finalistov prestížnej súťaže Medzinárodný umelec Európy v Paríži, a osobne sa zúčastnila slávnostného ceremoniálu.
Odfotená na červenom koberci, len pár metrov od galérie diel Pabla Picassa, pôsobila dôstojne, pokorne, no zároveň ako žena, ktorá si túto cestu vybojovala sama.

Obraz Kopec Gornergrad je iný – nežný, zasnený, introspektívny.
Inšpirovaný osobným výletom do horskej dediny Zermatt, kde Libušu Němcovú prekvapil nádherný výhľad na Matterhorn, vznikol ako vizuálna meditácia.
Zachytáva viac než len krajinu – je to údiv, prítomnosť, kontemplácia.
Niekde medzi bielou farbou snehu a modrou oblohou sa skrýva to, čo sa slovami nedá vysloviť – len namaľovať.

---

VI. Umelecký jazyk ako duchovná výpoveď

Diela Libuše Němcovej sú rôznorodé – raz realistické, inokedy expresívne, inokedy symbolické. No majú jednu spoločnú črtu: sú osobné.
Každý obraz je vnútorným zápisom, nie pózou.
Nezobrazuje, čo „má byť krásne“, ale čo má byť pravdivé.

Jej portréty nie sú portrétmi pre galériu – sú psychologickými sondami.
Tváre v nich niekedy pôsobia ticho, inokedy smutne, inokedy silno – vždy však autenticky.
Dokáže v nich zhmotniť emócie, ktoré sa bežne neukazujú – pochybnosť, bdelosť, uzavretosť, dôveru.

Aj v technike sa prejavuje jej charakter: používa ceruzu, uhlie, akryl, pointilizmus, koláže. Nebojí sa miešať formy. Rada experimentuje.
Jej diela nie sú štýlovo viazané – no nesú pečať jedinečnosti. Nie je dôležité, čím maľuje. Dôležité je, z akého ticha obraz vzniká.

Pre Libušu Němcovú je umenie duchovným aktom.
Tvorba je pre ňu spojená s očistou, odvahou, pokorou.
Nie je to únik – je to návrat.
K sebe. K svetu. K ľudskosti.

VII. Umelec na pódiu Európy: Výstavná činnosť a medzinárodné uznanie

Vstúpiť na umeleckú scénu je jedna vec – zostať na nej a rásť v nej, je vec druhá. Libuša Němcová sa za posledné roky nielen etablovala ako výtvarníčka, ale aj získala rešpekt odborného prostredia doma i v zahraničí. Jej diela boli súčasťou viacerých významných výstav a súťaží, kde zaujali nielen estetikou, ale predovšetkým hlbokým ľudským presahom.

Paríž: Čičmany pod Eiffelovou vežou

V apríli 2024 bola medzi finalistkami prestížnej súťaže „Medzinárodný umelec Európy“ v Paríži, kde prezentovala obraz Čičmany. Už samotný výber diela s národným motívom svedčí o jej schopnosti preniesť kultúrnu pamäť do súčasnej výtvarnej reči. Čičmany v jej podaní nie sú folklórnou ilustráciou – sú symbolom identity, vizuálnym kódom domova, ktorý človek nosí v sebe bez ohľadu na to, kde sa práve nachádza.

Účasť v Paríži pre Libušu znamenala viac než len uznanie. Bola to forma uzavretia kruhu – od tichého kreslenia v kuchyni po svetelný odraz červeného koberca v jednom z najkultivovanejších umeleckých centier sveta. V blízkosti galérie diel Pabla Picassa, len 150 metrov od miesta výstavy, sa ocitla medzi tými, ktorí už nie sú len pozorovateľmi umenia, ale jeho aktívnymi nositeľmi.

New York: Bellinzona ako metafora trpezlivosti

Rok 2024 priniesol ďalší míľnik – TOP nomináciu v New Yorku s dielom Bellinzona. Táto výstava ju postavila do medzinárodného kontextu a potvrdila jej schopnosť komunikovať výtvarne univerzálnym jazykom.
Zložitosť kompozície, geometrická precíznosť a zároveň emocionálna hĺbka boli kľúčovými faktormi, ktoré upútali pozornosť kurátorov.

Obraz Bellinzona sa stal pre Libušu osobným mementom – nielen preto, že na ňom pracovala tak dlho, ale preto, že ho tvorila v období, keď potrebovala znovuobjaviť vlastnú vnútornú štruktúru. Podobne ako mesto s hradbami, aj ona si cez maľovanie budovala svoj vnútorný priestor – bezpečný, pevný, no otvorený svetu.

Swiss Art Expo: Blízkosť a hĺbka

Zaujímavou kapitolou bola aj jej účasť na Swiss Art Expo, kde vystavovala spolu s medzinárodnými autormi v srdci Zürichu. Výstava sa niesla v znamení dôvery k rôznym výtvarným hlasom a Libušine diela sa tam stretli s pozitívnym ohlasom pre ich tichú silu a človečenskosť.

Jej tvorba sa ocitla na miestach, kde sa stretáva rôznosť štýlov a estetiky – a obstála. Nie preto, že by bola extravagantná. Ale práve preto, že bola úprimná a presvedčivá vo svojej podstate.

---

VIII. Filozofia tvorby: Telo, duša a umelecký čin

Libuša Němcová nikdy nevstupovala do tvorby s predstieranou istotou. Jej prístup je skôr kontemplatívny než exhibicionistický, viac hĺbavý než okázalý.
Každý obraz je výsledkom vnútorného rozhovoru – niekedy s témou, inokedy s vlastnou pochybnosťou, inokedy s tichom, ktoré pozná len ten, kto si prešiel stratou.

Maľovanie nie je pre ňu únik. Nie je ani cieľom. Je to spôsob prežívania, duchovná disciplína, jazyk, ktorým sa rozpráva so svetom bez slov.
Jej tvorba nás nezahlcuje. Neprovokuje.
Namiesto toho pozýva k zamysleniu, k pomalosti, k návratu k podstate.

„Umenie nemusí kričať, aby bolo silné,“ – hovorí.
A presne to cíti divák, keď sa postaví pred jej obraz: že bol vytvorený z ticha, ale zostáva dlho znieť.

IX. Byť výtvarníčkou: Nielen profesia, ale spôsob existencie

V dnešnej dobe, keď sa umenie často spája s marketingom, stratégiou a osobnou značkou, pôsobí Libuša Němcová ako tichá opozícia k tomuto trendu. Nie preto, že by bola proti pokroku – ale preto, že jej cesta je cestou autenticity.

Byť výtvarníčkou pre ňu nie je rola, ktorú si oblečie na vernisáž.
Je to súčasť každodenného života – od pohľadu z okna po vnímanie emócií ľudí okolo.
Kreslí, keď cíti. Maľuje, keď hľadá. Tvorí, keď jej niečo vnútri povie, že práve teraz je čas.

Nepotrebuje sa stylizovať. Nepotrebuje krikľavé manifesty.
Jej umenie je záznamom skutočnosti, ale tej skutočnosti, ktorú bežne nevidíme:

• bolesti, ktorá sa nezaznamenáva na tvár,

• ticha, ktoré je prítomné v dave,

• viery, ktorá je hlboká, aj keď neformulovaná náboženskou rétorikou.

Libuša sa nesnaží byť niekým iným. Nehrá rolu umelkyne.
Ona ňou jednoducho je.
A to je v dnešnom svete obrovská hodnota.

---

X. Záverečné posolstvo: Dôležitosť odvahy a pravdivosti

Článok o Libuši Němcovej nemá byť len životopisom.
Je to výpoveď o sile, ktorú má človek, keď si dovolí byť tým, kým vnútorne je.

Z bývalej zamestnankyne banky, mamy dvoch detí, ženy, ktorá zažila osobné straty a existenčné výzvy, sa stala výtvarníčka, ktorej diela putujú svetom, vystavujú sa vo veľkých mestách a zasahujú srdcia ľudí, ktorí možno ani netušia, aký bol ich pôvod.

Nie je to len príbeh o maľovaní.
Je to príbeh o odvahe začať,
o pokore učiť sa,
o láske k tvorbe,
o citlivosti, ktorá je najväčšou výbavou každého umelca.

Libuša Němcová nás svojou cestou učí, že umenie si nájde cestu všade tam, kde je vôľa žiť pravdivo.
Aj keď sme na dne. Aj keď neveríme. Aj keď začíname neskoro.
Lebo v umení, ktoré prichádza z hĺbky, neexistuje neskoro.

---

XI. Slovo na záver

Dielo Libuše Němcovej je viac než len maľba.
Je to svedectvo o ľudskej dôstojnosti.
O tom, že aj keď človek prechádza ťažkým obdobím, dokáže z neho vytvoriť niečo krásne, niečo ozdravné, niečo, čo zasiahne iných.

Dnes, keď prechádzate výstavou a zastavíte sa pred obrazom s jej podpisom, nepozeráte sa len na farby.
Pozeráte sa na odvahu,
na vernosť sebe,
na ženu, ktorá sa rozhodla zobrať svoj život do vlastných rúk – a premeniť ho na umenie.

 

Odborná analýza výtvarnej tvorby Libuše Němcovej

Úvod: Tvorba ako osobná krajina

Krajinomaľba, v latinskom ponímaní pictura regionis, predstavuje výtvarný žáner, ktorého obsahom nie je len zachytenie prírodnej scenérie, ale aj projekcia vnútorného sveta autora do kompozície priestoru, svetla a farebnosti. V tomto zmysle dielo Libuše Němcovej nenesie iba topografickú hodnotu – jej maľby sú psychogeografické záznamy bytia, v ktorých sa príroda stáva zrkadlom duše.

V tvorbe tejto slovenskej výtvarníčky badať kontinuálne smerovanie k introspektívnej krajinomaľbe, ktorá sa pohybuje na hrane medzi pozorovaním a transcendenciou. Jej obrazy nie sú len estetické reprezentácie – sú vizuálnymi kontempláciami, ktoré čerpajú z reálnych miest, ale premieňajú ich na existenciálne scenérie.

Libuša Němcová pristupuje k tvorbe ako k procesu vnútorného poznávania, ktorý je síce formovaný technikou, ale vedie k výsledku, ktorý presahuje vizuálne. Jej krajiny nie sú pasívnym pozorovaním prírody – sú emotívnymi krajinami vedomia, v ktorých sa spája pamiatka, emócia a duchovný presah.

Farebná škála ako emocionálna topografia

Farebná paleta Libuše Němcovej nie je náhodná. V jej výbere dominujú odtiene azúrovej, citrónovo-zelenej, karminovej červenej a opálovej sivej, ktoré spolu vytvárajú špecifickú chromatickú náladu každého obrazu. Táto nálada nie je len „pozadím“ – je nosičom afektívneho významu, affectus colorum, ktorý hrá kľúčovú rolu v percepcii diela.

Azúrová symbolizuje vnútorný pokoj, zelená život a obnovu, zatiaľ čo červená je prenikavým gestom túžby alebo napätia. V niektorých dielach využíva jemné prechody tónov (tzv. sfumato), ktoré vytvárajú mäkký optický prechod medzi realitou a víziou.

Jej práce často balansujú medzi realistickým pozorovaním krajiny a subjektívnou interpretáciou, čím sa dostávame do sféry poetica picturae – maľby ako poézie. Táto chromatická poetika je čitateľná nielen v jej farebnosti, ale aj v rytme kompozície.

Kompozičná stavba a rytmus priestoru

Libuša Němcová pracuje s klasickými princípmi renesančnej kompozície, akými sú lineárna perspektíva (perspectiva artificialis), diagonály a zlatý rez, ale zároveň ich voľne interpretuje, čím sa odkláňa od akademického poňatia.

Pri pohľade na jej diela badať vedomú výstavbu horizontov, vrstvenie plánov a gradáciu svetla. Časté je použitie centrálnej alebo mierne posunutej kompozičnej osi, ktorá zaručuje stabilitu a vyváženosť. V niektorých obrazoch sa objavuje polysémantická priestorovosť, teda priestor, ktorý je čitateľný v niekoľkých význame naraz – napríklad ako miesto aj ako myšlienka.

Tento fenomén označuje francúzsky fenomenológ Maurice Merleau-Ponty ako la chair du monde – „mäso sveta“, teda vzťah medzi viditeľným a vnútorným. Němcovej krajiny týmto spôsobom vstupujú do dialógu medzi svetom vonkajším a svetom mentálnym.

Prvky naratívnej krajiny: Maľba ako spomienka

Významnou charakteristikou tvorby Libuše Němcovej je naratívnosť krajiny – krajina nie je len „miesto“, ale miesto, ktoré si niečo pamätá. V jej dielach nájdeme stopy cestovania (napr. Bellinzona, Matterhorn, slovenské doliny), ktoré však nie sú dokumentárne – sú emotívne dekódované.

Každý obraz je akoby vizuálnym denníkom, kde sa osobná skúsenosť premieňa na univerzálny zážitok. Tento prístup je príbuzný s konceptom genius loci – duch miesta, ktorý autorka dokáže zachytiť nie doslovne, ale emocionálne.

Nejde o maľovanie „podľa predlohy“, ale o transformáciu vizuálnej reality do výrazu vnútornej pravdy. V niektorých obrazoch badať reminiscencie romantizmu – krajina ako subjekt, ktorý cíti. Inde sú diela takmer symbolistické – metaforické a zasnené.

Technologické a materiálové zvláštnosti

Technicky Libuša Němcová preferuje olejomaľbu na plátne, niekedy v kombinácii s akrylom alebo technikou suchého pastelu. Z jej tvorby je evidentné uvedomenie si materiálovej podstaty média – každý ťah štetca má rytmus, vrstvenie, a dynamiku.

Používa jemné lazúry (priehľadné vrstvy) aj impastové ťahy (hrubé nánosy farby), čím dosahuje bohatý plastický účinok. Tento prístup má blízko k technickému princípu alla prima – maľovanie „na prvý raz“, bez predchádzajúceho podmaľovania. V niektorých dielach však experimentuje aj s metódou glazovania (viacvrstvová transparentná maľba), ktorá vyžaduje extrémnu trpezlivosť a technickú zručnosť.

Na jej obrazoch možno sledovať aj časový aspekt tvorby – niektoré diela vznikali týždne, iné mesiace. Táto časová stopa je čitateľná v hĺbke farebných vrstiev, ale aj v dôslednej gradácii detailov.

Umiestnenie v kontexte súčasnej výtvarnej scény

V kontexte súčasného slovenského umenia pôsobí Libuša Němcová ako solitérna autorka – nevychádza z akademických kruhov, ale z osobnej potreby vyjadrenia. Tento postoj ju radí k tzv. autentickým autorom, ktorých tvorba nie je ovplyvnená trendmi, ale vlastným rytmom a skúsenosťou.

Zároveň však jej diela vykazujú vysokú technickú zručnosť, kompozičnú istotu a výtvarnú kultivovanosť, čo ich stavia na úroveň profesionálnej výtvarnej produkcie. Jej krajinomaľba má blízko k poetike novoromantizmu a lyrického realizmu, pričom v niektorých prípadoch inklinuje k snovému realizmu (v angličtine: dream-like realism).

Transcendentné vrstvy významu

Libuša Němcová vo svojej tvorbe prekračuje hranice „zobrazenia prírody“ a vstupuje do priestoru, ktorý by sme mohli nazvať metafyzickým krajinárstvom. Jej diela nesú prvky tichej duchovnosti, nie však religióznej, ale filozofickej – príroda sa tu stáva priestorom rozjímania, pokory a prijatia.

Vo viacerých obrazoch sa objavuje vertikála ako symbol spojenia zeme a neba. Svetlo neosvetľuje, ale odhaľuje. Farba nie je dekorom, ale nositeľom významu. Takto formované dielo presahuje výtvarný rámec a stáva sa vizuálnou modlitbou – oratio picta.

Záver: O pravde a tichu

Tvorba Libuše Němcovej predstavuje pozoruhodný príspevok k súčasnému slovenskému aj európskemu výtvarnému priestoru. Nie je revolučná v zmysle avantgardy, ale je tichou revolúciou pravdivosti. V čase digitálnej prázdnoty, estetického cynizmu a formálneho kalkulu, jej diela prinášajú skutočnú prítomnosť – čistú, premyslenú, hlbokú.

Ak je obraz miestom stretnutia medzi autorom a svetom, potom Libuša Němcová ponúka toto miesto s pokorou, dôverou a presvedčením, že umenie je spôsob, ako byť blízko – prírode, ľuďom, sebe.

• Najvýznamnejšia výstavná účasť

  Za jednu z najvýznamnejších výstavných príležitostí v profesionálnej kariére Libuše Němcovej možno považovať zaradenie jej diel do stálej expozície BEAUTIFUL ART gallery (Levoča, Slovensko) od roku 2024.
  Ide o dlhodobú, kurátorsky selektovanú prezentáciu reprezentatívnych diel autorky, ktorá potvrdzuje jej umeleckú zrelosť, technickú brilantnosť a schopnosť vytvoriť nadčasové výtvarné hodnoty. Táto expozícia je zároveň dôkazom jej etablovania na slovenskej i medzinárodnej scéne.

• Výstava v spolupráci s BEAUTIFUL ART gallery: Od 23. marca 2023 mala Libuša Němcová aktívnu predajnú výstavu obrazov v spolupráci s BEAUTIFUL ART gallery. ​

• Výstava v BEAUTIFUL ART grand gallery: Diela výtvarníčky Libuše Němcovej si bolo možné zakúpiť alebo objednať na zákazku exkluzívne v BEAUTIFUL ART grand gallery. ​

• Medzinárodné prezentácie a nominácie: Podľa dostupných informácií bola Libuša Němcová nominovaná na International Artist of Europe Award v Paríži a prezentovala svoje diela na podujatiach ako Miami Art Week.

Výstavná činnosť Libuše Němcovej v spolupráci s BEAUTIFUL ART gallery (2023 – 2025)

2023

• Andie Art Gallery, Atény, Grécko – október 2023

• Nicoletta Gallery, Berlín, Nemecko – október 2023

• Casa del Arte, Palma de Mallorca, Španielsko – október 2023

• Andakulova Gallery, Dubaj, SAE – november 2023

• Red Dot Miami – MIAMI ART WEEK, Florida, USA – 6.–10. december 2023

2024

• Thompson Gallery, Fine Art, Zug, Švajčiarsko – január 2024

• Andakulova Gallery, Dubaj, SAE – január a marec 2024

• Andie Art Gallery, Atény, Grécko – január, február a apríl 2024

• Nicoletta Gallery, Berlín, Nemecko – február a november 2024

• Casa del Arte, Palma de Mallorca, Španielsko – marec a apríl 2024

• Cipriarte Venezia Gallery, Taliansko – máj a september 2024

• SWISS ARTEXPO BASEL, Basel Art Week, Švajčiarsko – jún 2024

• BIENNALE ARTBOX EXPO, Globalise the Art World, Benátky, Taliansko – júl 2024

• SWISS ART EXPO, Zürich, Švajčiarsko – august 2024

• ARTEXPO Paris, Francúzsko – október 2024

2025

• Andakulova Gallery, Dubaj, SAE – január 2025

Medzinárodné nominácie a ocenenia (výber 2024)

• Finalistka súťaže International Artist of Europe – Paríž, apríl 2024

• TOP nominácia – Bellinzona, New York, 2024

• Účasť na prestížnej výstave MIAMI ART WEEK – Red Dot Miami, december 2023

• Výber do ARTEXPO Paríž, október 2024

 

Vyjadrenie výtvarníka Didiera Le Mara k tvorbe Libuše Němcovej

Ako profesionálny výtvarník, kurátor a dlhoročný mentor viacerých medzinárodne oceňovaných autorov môžem s plnou vážnosťou a profesionálnou pokorou potvrdiť, že tvorba Libuše Němcovej predstavuje mimoriadne autentickú, výtvarne kultivovanú a intelektuálne podloženú stopu v súčasnej európskej krajinomaľbe. Jej diela neponúkajú len pohľad – ponúkajú vstup do emocionálne artikulovaného priestoru, kde sa stretáva prírodné s duchovným, viditeľné s prežívaným, forma s esenciou.

Libuša Němcová pristupuje k maľbe nie ako k výrobe obrazov, ale ako k rituálu vnímavosti. Jej diela nie sú len obrazom krajiny, ale duševnými mapami, kde každý horizont, každý bod svetla má význam – niekedy lyrický, inokedy symbolický, často hlboko psychologický.

Výtvarne povedané, nachádzame v jej práci harmonické spojenie chiaroscuro (svetlo-tieňovej modulácie), sfumata (jemného rozpíjania kontúr) a compositio magistralis – vedomej, rytmizovanej stavby obrazu, ktorá nesie význam v každom pohybe. Je to autorka, ktorá chápe kompozíciu ako filozofickú stavbu, nie ako dekoratívnu schému.

Libuša Němcová pracuje s mimoriadnou presnosťou v oblasti farebnej gradácie, pričom jej chromatická poetika vytvára nielen vizuálnu, ale aj afektívnu atmosféru. Paletu vyberá s ohľadom na psychologické pôsobenie farby – používa azúrové, zafírové, opálovo-sivé, ružovofialové a zemité tóny ako emocionálne nosiče významu. Farba u nej nikdy nie je povrchná. Je to semantická jednotka, jazyk, ktorým hovorí k divákovi.

Libuša Němcová s mimoriadnou dôslednosťou rozvíja tvorbu v duchu pointilizmu – techniky založenej na skladaní obrazu z jemných bodov a optickej miešanosti farieb (mixage optique). Túto techniku som ju ako mentor učil od základnej stavby až po profesionálne zvládnutie. A práve v tejto technike ukazuje svoj výnimočný talent: dokáže ju aplikovať s precíznosťou hodinára a zároveň s mäkkosťou snívajúceho. Výsledkom sú diela, ktoré pulzujú svetlom, atmosférou a pokojom.

Libuša Němcová má jasne definovaný etický i estetický postoj. Nepracuje s obrazom ako s produktom, ale ako s dialógom. Sledujem jej vývoj niekoľko rokov a môžem s čistým svedomím povedať, že každý obraz, ktorý vytvorí, je pokrokom v myslení, v cítení aj vo výtvarnom výraze.

Ako umelec a výtvarný mentor oceňujem jej neúnavnú prácu na sebe, otvorenosť spätnej väzbe, schopnosť sebareflexie a prirodzenú túžbu rásť. Je to typ umelkyne, ktorá nezávisí od vonkajších trendov – ale vychádza z autentického vnútra, z pokoja, z pozorovania, z lásky k remeslu aj k životu samotnému.

Som hrdý, že som mohol byť pri formovaní jej vizuálneho hlasu. Som presvedčený, že jej miesto je medzi výtvarníkmi, ktorí menia ticho na poéziu farieb. A viem, že bude v nasledujúcich rokoch patriť medzi najcitlivejšie nositeľky hodnotového umenia. 

— Didier Le Mar, profesionálny výtvarník, kurátor a odborný mentor v BEAUTIFUL ART gallery