Image
Ania Solene: Medzi viditeľným a transcendentálným

Ania Solene: Medzi viditeľným a transcendentálným

Ania Solene: Medzi viditeľným a transcendentálným 

  

 

ANIA SOLENE

Medzi viditeľným a transcendentným: Fenomenológia obrazovej imaginácie, estetickej senzibility a formovania autorskej identity

Umeleckokritická a esteticko-filozofická reflexia tvorby výtvarníčky Anie Solene

V súčasnom výtvarnom diskurze, charakteristickom pluralitou estetických koncepcií, premenlivosťou umeleckých paradigiem a intenzívnym prelínaním tradičných i experimentálnych výrazových prostriedkov, nadobúda osobitný význam tvorba autorov, ktorých umelecká identita sa formuje na pomedzí empirickej skúsenosti, intuitívnej imaginácie a vedomého osvojovania výtvarnej disciplíny. Práve do tohto interpretačného rámca možno situovať doterajšiu tvorbu Anie Solene, talentovanej výtvarníčky a od roku 2026 členky Klubu slovenských výtvarníkov K.S.V.B.A., ktorej obrazový prejav charakterizuje výrazná tematická heterogenita, emocionálna senzibilita, inklinácia k symbolickému mysleniu a postupne sa prehlbujúci záujem o autonómnu výpovednú hodnotu umeleckého diela. Jej autorská orientácia sa zatiaľ nepohybuje v hraniciach striktne vyprofilovaného štylistického systému, ale predstavuje dynamický proces výtvarnej explorácie, počas ktorého sa realistická mimézis, expresívna chromatika, atmosférická krajinomaľba a imaginatívne figurálne kompozície stretávajú v mnohovrstevnom priestore individuálneho tvorivého hľadania.

Umelecký_magazín_ARTTEO_v_modro2-zla2tom_štýle.jpg

 

 

Takáto diverzifikácia výtvarného prejavu môže byť z hľadiska umeleckého vývoja mimoriadne podnetná, pretože umožňuje autorke konfrontovať vlastné schopnosti s odlišnými technologickými, kompozičnými a významovými požiadavkami jednotlivých žánrov. Už pri prvotnej analýze jej dostupného portfólia možno identifikovať niekoľko charakteristických dispozícií: osobitný záujem o emocionálnu fyziognómiu človeka, citlivé vnímanie svetelno-farebných kontrastov, schopnosť imaginatívnej transformácie známych motívov a snahu o vytváranie obrazových situácií, ktorých význam presahuje bezprostrednú deskripciu zobrazovanej reality. V tomto kontexte sa javí mimoriadne podstatná autorkina vlastná koncepcia umeleckej tvorby, ktorú nevníma iba ako formu estetickej sebarealizácie, ale predovšetkým ako spôsob sprostredkovania osobných obsahov, emocionálnych skúseností a zámerne formulovaných posolstiev. Jej umelecké meno pritom nadobúda charakter symbolicky konštruovanej autorskej identity. Ak vo svojich vyjadreniach opisuje prechod od každodenného vedomia k tvorivému subjektu ako metaforické premostenie medzi odlišnými svetmi, možno v tomto postoji rozpoznať osobitnú podobu estetickej transcendencie, pri ktorej umelecká činnosť vytvára autonómny priestor vnímania, predstavivosti a existenciálnej reflexie. Nejde pritom nevyhnutne o objektívne metafyzické tvrdenie, ale o subjektívne artikulovanú skúsenosť tvorivého procesu, v ktorom sa vizuálna predstava postupne transformuje do materiálnej podoby obrazu. Ania Solene tak predstavuje výtvarníčku, ktorej umelecké smerovanie možno skúmať nielen prostredníctvom formálnych kritérií, ale aj cez širšiu fenomenologickú problematiku vzťahu medzi vedomím, percepciou, imagináciou a výslednou obrazovou reprezentáciou. Jej tvorivá identita sa pritom opiera o dlhodobý vzťah ku kresbe, ktorý podľa vlastných slov siaha približne do obdobia jej desiatich rokov, a o súčasné systematické umelecké vzdelávanie pod odborným vedením profesionálneho umelca a mentora Didiera Le Mara. Vzájomné pôsobenie individuálnej intuície a pedagogicky rozvíjanej výtvarnej disciplíny vytvára predpoklady na postupnú kultiváciu jej obrazového myslenia, pričom za osobitne významnú možno považovať schopnosť uvedomovať si vlastné technické limity, reflektovať tvorivé rozhodnutia a hľadať hlbšiu súvislosť medzi vizuálnou formou a obsahovou intenciou.

BEAUTIFUL_ART_GALELRY_000000000000000954__fdfdL_.jpg

V tomto zmysle jej doterajšia tvorba nepredstavuje uzavretý estetický systém, ale otvorenú vývojovú štruktúru, ktorej budúca kvalita bude závisieť od postupnej syntézy technickej presnosti, kompozičnej suverenity a autentického autorského výrazu.

srdtfzg2u.jpg

 

Výrazným pilierom výtvarného portfólia Anie Solene je portrétna tvorba, v ktorej sa stretávajú princípy realistickej kresby, psychologickej charakteristiky, expresívnej deformácie a individuálnej emocionálnej interpretácie ľudskej fyziognómie. V jej grafitových portrétoch možno pozorovať rozvíjajúcu sa schopnosť modelovať objem prostredníctvom tonálnej gradácie, diferencovať jemné svetelno-tieňové vzťahy a vytvárať presvedčivé vizuálne charakteristiky jednotlivých tvárových partií. Osobitnú pozornosť si zasluhuje portrét ženskej tváre s čiastočne prekrytým okom a splývajúcimi vlasmi, ktorého kompozičná asymetria vytvára napätie medzi odhaleným a skrytým, medzi fyziognomickou konkrétnosťou a psychologickou neurčitosťou. Dominantné oko tu funguje ako percepčné centrum a zároveň ako významový prvok, prostredníctvom ktorého sa divák dostáva do bezprostredného vizuálneho kontaktu so zobrazovanou postavou. Z hľadiska estetickej semiotiky tak obraz prekračuje hranice čisto deskriptívnej mimézis a otvára priestor pre interpretačné asociácie súvisiace s identitou, introspekciou a subjektívnou skúsenosťou.

 

Luxusná_umelecká_koláž_ARTTEO.jpg

 

Technické spracovanie vlasových štruktúr, charakter svetelných prechodov a snaha o modeláciu anatomických objemov poukazujú na priaznivé kresliarske dispozície, ktoré predstavujú jeden z presvedčivejších základov jej súčasného umeleckého prejavu. Odlišnú výrazovú modalitu nachádzame v portrétoch zachytávajúcich spontánny smiech, pri ktorých autorka pracuje s dynamickou konfiguráciou mimických svalov, otvoreným gestom úst, kontrakciou očných partií a pohybovou expresivitou vlasov. Tu sa portrét mení z relatívne statickej reprezentácie podoby na vizuálnu artikuláciu afektívneho okamihu, pričom jeho hlavnou hodnotou sa stáva schopnosť sprostredkovať emocionálnu intenzitu. Zaujímavý interpretačný kontrapunkt vytvára expresívny portrét s výraznými modrými, červenými a žltými farebnými oblasťami, v ktorom autorka upúšťa od striktne naturalistickej farebnej interpretácie a pristupuje k tvári ako k autonómnemu chromatickému poľu. Modrá a červená tu nevystupujú iba ako prostriedky modelácie, ale aj ako nositelia emocionálneho napätia, zatiaľ čo zelené oči vytvárajú výraznú farebnú dominantu. Takáto organizácia predstavuje príklad chromatickej expresivity, pri ktorej sa farba osamostatňuje od svojej čisto opisnej funkcie a stáva sa integrálnou súčasťou psychologickej výpovede. V širšom umeleckohistorickom kontexte možno identifikovať príbuznosť s expresionistickým chápaním koloritu, nie však automaticky s konkrétnou historickou školou alebo preukázaným autorským vplyvom. Mimoriadne podnetnú polohu predstavuje aj figurálna kompozícia tmavovlasej ženy so slzami, dekoratívnymi šperkami, zopätými rukami a zlatistým kruhovým prvkom pripomínajúcim nimbus. Táto práca vstupuje do sféry symbolickej ikonografie, v ktorej sa realisticky modelovaná ľudská tvár stretáva s prvkami duchovnej reprezentácie a ornamentálnej štylizácie.

csasfsffs.jpg

 

bxcxbccb.jpg

Slzy, priamy pohľad, gestika rúk a zlatistý kruhový motív vytvárajú polysémantickú štruktúru, ktorú možno interpretovať prostredníctvom tém zraniteľnosti, pokory, kontemplácie či existenciálnej dôstojnosti. V dekoratívnej organizácii detailov možno nachádzať isté formálne paralely so symbolistickým a secesným maliarstvom, osobitne s tradíciou ornamentálnej figurácie, ktorú výrazným spôsobom rozvíjal Gustav Klimt. Takéto porovnanie však treba chápať výlučne ako identifikáciu príbuzných výtvarných princípov, nie ako rovnocennosť umeleckej úrovne či dôkaz priamej inšpirácie. Pri kritickom posúdení portrétnej tvorby Anie Solene možno za jej významné prednosti označiť pozorovaciu schopnosť, záujem o psychologický výraz, citlivosť voči tonálnym prechodom a odvahu experimentovať s farebnou interpretáciou ľudskej tváre. Ďalší kvalitatívny posun bude prirodzene súvisieť s dôslednejším zvládnutím anatomických proporcií, integráciou jednotlivých detailov do kompozične jednotného celku a postupným prehlbovaním vzťahu medzi formálnou presnosťou a emocionálnou autenticitou. Práve táto oblasť jej tvorby vykazuje pozoruhodný potenciál, pretože umožňuje syntézu realistickej disciplíny s výrazovým napätím a osobnou psychologickou interpretáciou zobrazovaného človeka.

 

ARTTEO_EXTRA__Umenie_Anie_Solene.jpg

 

Osobitnú výtvarnú dimenziu predstavuje krajinomaľba a animálna tematika, prostredníctvom ktorých Ania Solene skúma priestorové, atmosférické a materiálové kvality viditeľného sveta. Jej krajinné kompozície sa vyznačujú záujmom o svetelnú dramaturgiu, chromatické kontrasty a postupné budovanie obrazovej hĺbky, pričom jednotlivé diela oscilujú medzi detailnejšie organizovanou realistickou reprezentáciou a voľnejšou, emocionálne ladenou interpretáciou prírody. V lesnej scenérii s vodným tokom sa stretáva vertikálna rytmizácia stromových kmeňov s dynamikou prúdiacej vody a hmotovou stabilitou skalných útvarov, čím vzniká kompozične diferencovaný priestor založený na kontraste pohybu a nehybnosti. Farebná výstavba pracuje s prevahou chladných modrých tónov, ktoré sú vyvažované teplými žltými a oranžovými akcentmi vegetácie. Vzájomným pôsobením farebnej teploty, kontrastnej intenzity a detailovej diferenciácie sa autorka usiluje vytvárať účinok atmosférickej perspektívy, pri ktorom vzdialenejšie priestorové plány strácajú časť svojej ostrosti a prechádzajú do farebne zjednotenejšieho prostredia.

fafasfasf2sffsa.jpg

 

Odlišný charakter nadobúda lúčna krajina s dominantnými slnečnými lúčmi, zelenou vegetáciou a cestou smerujúcou do hĺbky obrazového priestoru. Svetlo tu neplní iba deskriptívnu funkciu, ale stáva sa hlavným konštrukčným a emocionálnym princípom kompozície. Diagonálne smerovanie svetelných lúčov vytvára vizuálnu hierarchiu, zatiaľ čo cesta nadobúda charakter naratívneho prvku, ktorý diváka symbolicky pozýva k pohybu do vzdialenejšieho horizontu. Možno tu hovoriť o luministickej tendencii, v ktorej svetelná organizácia determinuje výslednú atmosféru obrazu a podporuje jeho emocionálnu účinnosť. V jesennej krajine s ovcou a výrazným stromovým motívom zase prevláda teplá škála červených, okrových a oranžových tónov, ktorej expresívna intenzita vytvára kontrast s chladnejšou modrosivou farebnosťou vzdialeného priestoru. Relatívne drobný zvierací motív tu predstavuje kompozičné ťažisko, ktorého vzťah k okolitej krajine môže v interpretačnej rovine evokovať témy samoty, prírodného cyklu a existenciálnej krehkosti. V marinistickej kompozícii s morskými vlnami a skalnými útvarmi sa autorka konfrontuje s podstatne odlišnou maliarskou problematikou: s vizuálnou reprezentáciou fluidného živlu, ktorého podoba je podmienená pohybom, priehľadnosťou, odrazom svetla a dynamikou vodnej hmoty. Modrá farebná dominanta, kontrastné biele akcenty peny a tmavšie skalné útvary vytvárajú obrazový systém založený na opozícii medzi nestálosťou vody a pevnosťou kamennej hmoty. Z hľadiska technickej náročnosti ide o oblasť, ktorá si vyžaduje dôsledné poznanie optických zákonitostí a presvedčivú organizáciu svetelno-tonálnych vzťahov.

BEAUTIFUL_ART_GALELRY_000000000000000954_6461616.jpg

 

hchtccutcut.jpg

 

Nemenej zaujímavá je animálna tvorba autorky, predovšetkým obrazy sovy a menšieho vtáka usadeného na drevenom podklade. V kompozícii sovy sa uplatňuje kontrast medzi svetlou tvárovou partiou a chladnejšími modrosivými tónmi peria, pričom maliarske spracovanie kombinuje detailnejšiu artikuláciu fyziognomických znakov s voľnejšou interpretáciou povrchovej štruktúry. Menší vtáčí motív v zemitých tónoch zase vykazuje intímnejšiu atmosféru, založenú na mäkkej svetelnej modelácii a dôraze na individuálny charakter zobrazovaného živočícha. V celkovom kontexte možno túto oblasť tvorby interpretovať ako fenomenologické skúmanie prírodného prostredia, pri ktorom autorka nepracuje výlučne s vonkajšou podobou jednotlivých objektov, ale usiluje sa sprostredkovať ich atmosférickú prítomnosť, materiálovú diferencovanosť a emocionálny účinok. Zároveň práve krajinárske a animálne motívy poskytujú priestor na ďalšie zdokonaľovanie priestorovej koherencie, farebných valérov, štruktúrnej jednoty a presvedčivosti svetelného modelovania. V tejto oblasti sa prejavuje výtvarníčkin záujem o syntézu pozorovanej reality s vlastným emocionálnym vnímaním prírody, čo predstavuje priaznivý základ jej ďalšieho koloristického a kompozičného rozvoja.

 

safasfsafas.jpg

 

Za mimoriadne podnetnú a potenciálne profilujúcu oblasť tvorby Anie Solene možno považovať symbolicko-imaginatívne kompozície, v ktorých sa hranice empiricky overiteľnej reality postupne rozpúšťajú v autonómnej logike obrazovej fantázie. Práve v tejto polohe sa najvýraznejšie manifestuje autorkina schopnosť prepájať realisticky identifikovateľné motívy s nepravdepodobnými priestorovými vzťahmi a vytvárať významovo otvorené vizuálne situácie. Osobitne zaujímavé je dielo zobrazujúce monumentálnu veľrybu pohybujúcu sa medzi oblakmi, na ktorej chrbte sa nachádza menší dom obklopený vegetáciou, pričom vzdialenejší veľrybí motív rozširuje priestorovú a naratívnu kontinuitu celej scény. Z hľadiska obrazovej ontológie ide o vedomé alebo intuitívne prevrátenie prirodzených vzťahov medzi biologickým organizmom a jeho životným prostredím. Veľryba, bytostne spätá s vodným živlom, je premiestnená do vzdušného priestoru, čím vzniká fantastická situácia, ktorej presvedčivosť nie je podmienená fyzikálnou pravdepodobnosťou, ale vnútornou koherenciou imaginárneho sveta. Symbolický potenciál tejto kompozície sa ešte prehlbuje prítomnosťou domu, ktorý v širšom kultúrnom kontexte predstavuje archetyp obydlia, stability, bezpečia a osobného ukotvenia. Jeho situovanie na tele pohybujúceho sa živočícha vytvára významové napätie medzi stálosťou a premenou, zakorenením a putovaním, individuálnym priestorom a nekonečnosťou imaginárnej krajiny. Z hľadiska semiotickej analýzy sa tu stretávajú odlišné znakové systémy, ktorých neobvyklá kombinácia vytvára nové interpretačné možnosti. Farebnosť obrazu je založená na tlmených modrosivých, okrových a teplejších oblačných tónoch, ktoré podporujú atmosférickú kontinuitu kompozície a vytvárajú relatívne harmonický protipól voči fantastickej povahe námetu. Umelecká účinnosť diela tak nespočíva výlučne v neobvyklosti motívu, ale v spôsobe, akým je fantastický obsah zasadený do vizuálne súdržného prostredia. Podobne podnetný charakter vykazuje imaginatívna krajina so skalnými útvarmi, architektonickými fragmentmi, deformovanými stromami a nezvyčajnými predmetmi, ktorej obrazová syntax pripomína princípy surrealizujúcej juxtapozície. Známym objektom sú tu prisudzované nezvyčajné priestorové alebo významové vzťahy, čím vzniká snová, miestami až metafyzicky pôsobiaca atmosféra. Takáto konštrukcia môže evokovať širšie umeleckohistorické súvislosti s tvorbou Salvadora Dalího alebo s tradíciou metafyzickej maľby Giorgia de Chirica, avšak iba na úrovni porovnateľných kompozičných a ikonografických postupov, nie ako dôkaz priamych vplyvov či rovnocennej umeleckej úrovne. Ďalšiu symbolickú rovinu predstavuje figurálna kompozícia okrídleného dieťaťa s lukom a červenou páskou zakrývajúcou oči, ktorej ikonografia môže vyvolávať asociácie s antickým motívom Amora. Vzniká tu metaforické napätie medzi schopnosťou konať a nemožnosťou priameho zrakového poznania, medzi intuíciou a racionalitou, medzi citovou motiváciou a vedomou kontrolou. Práve takéto diela naznačujú, že autorka postupne rozvíja schopnosť používať obraz nielen ako médium vizuálnej reprezentácie, ale aj ako nástroj filozofickej a alegorickej komunikácie. Zároveň treba konštatovať, že motívy lietajúcich veľrýb, fantastických krajín či okrídlených postáv sa nachádzajú aj v širšej historickej a súčasnej vizuálnej kultúre; preto sa originalita konkrétneho diela nemôže odvodzovať iba od výnimočnosti námetu, ale musí byť posudzovaná podľa individuálneho kompozičného, technického a významového spracovania. Práve v schopnosti vytvoriť osobitú syntézu imaginácie, symbolickej výpovede a presvedčivej maliarskej realizácie možno hľadať jeden z najperspektívnejších smerov ďalšieho umeleckého rozvoja Anie Solene. Jej záujem o duchovné posolstvá, témy dávnoveku a transcendentné významy obrazov pritom umožňuje predpokladať, že táto výtvarná poloha môže v budúcnosti nadobudnúť koncentrovanejší a individuálne rozpoznateľnejší charakter.

Ania_Solene__Vytvarnicka_oblakov.jpg

 

Pri syntetickom zhodnotení tvorby Anie Solene je nevyhnutné vnímať jej umelecké smerovanie ako proces postupnej estetickej integrácie, v ktorom sa technické schopnosti, emocionálna senzibilita, osobná imaginácia a systematické výtvarné vzdelávanie navzájom podmieňujú a dopĺňajú. Doterajšie portfólio preukazuje priaznivé kresliarske predpoklady, schopnosť diferencovanej tonálnej modelácie, záujem o psychologickú charakteristiku portrétu, citlivosť voči svetelno-farebným kontrastom a otvorenosť k symbolicky orientovanému obrazovému mysleniu. Zároveň však zostáva zreteľné, že jednotlivé tematické a technické oblasti nedosahujú rovnaký stupeň výtvarnej vyspelosti, čo prirodzene zodpovedá obdobiu aktívneho autorského hľadania. Dôležitou úlohou ďalšieho vývoja preto bude dôslednejšie zvládnutie anatomických proporcií, priestorovej koherencie, maliarskej faktúry, farebných valérov a vzájomnej integrácie jednotlivých kompozičných prvkov. Mimoriadne významným predpokladom sa javí aj autorkina schopnosť reflektovať vlastné technické obmedzenia. V rozhovore otvorene pomenúva náročnosť akvarelovej techniky, ktorej nepredvídateľnosť ju konfrontuje s hranicami vedomej kontroly. Z hľadiska výtvarnej psychológie ide o podstatný moment, pretože umelecká tvorba nie je iba mechanickým uskutočňovaním vopred určenej predstavy, ale aj procesom neustálej spätnej väzby medzi autorskou intenciou, materiálovou realitou a priebežným estetickým rozhodovaním. Jej deklarovaný záujem o techniky starých majstrov predstavuje ďalší perspektívny aspekt umeleckého smerovania. Historicky overené maliarske postupy, vrátane systematickej práce s podkladom, vrstvením, valérovou modeláciou a svetelnou organizáciou, môžu významne prispieť k prehlbovaniu technickej suverenity, pokiaľ sa nestanú samoúčelným napodobňovaním minulých estetických foriem, ale nástrojom individuálnej obrazovej výpovede. V tomto kontexte nadobúda osobitný význam aj odborné vedenie Didiera Le Mara, ktoré autorka vníma ako dôležitú súčasť svojho umeleckého rastu, pričom oceňuje nielen technickú a pedagogickú stránku spolupráce, ale aj ľudský prístup a schopnosť individuálneho tvorivého usmerňovania. Z perspektívy zberateľského prostredia možno tvorbu Anie Solene charakterizovať ako dielo rozvíjajúcej sa autorky s pozorovateľnými výtvarnými kvalitami a potenciálom ďalšej kvalitatívnej diferenciácie. Pre záujemcov o originálne výtvarné umenie môžu byť osobitne zaujímavé práce, v ktorých sa najpresvedčivejšie spájajú technická disciplína, emocionálna autenticita a individuálna symbolická imaginácia. Zberateľská hodnota však nemôže byť automaticky stotožňovaná s talentom či predpokladmi umeleckého rastu; jej objektívne posudzovanie si vyžaduje aj poznanie materiálového vyhotovenia, proveniencie, dokumentácie, výstavnej histórie a preukázateľných trhových výsledkov konkrétnych diel. Umeleckokritická reflexia by preto mala oddeľovať estetickú kvalitu od neoverených investičných očakávaní. Z hľadiska širšieho kultúrneho pôsobenia predstavuje členstvo Anie Solene v Klube slovenských výtvarníkov K.S.V.B.A. od roku 2026 súčasť postupného budovania jej umeleckého profilu a verejnej prezentácie autorskej tvorby. Jej ďalšie smerovanie bude do značnej miery závisieť od schopnosti premeniť súčasnú tematickú pluralitu na koncepčne súdržný a esteticky rozpoznateľný systém. Najvýraznejšia perspektíva sa pritom črtá v možnosti prepojiť realisticky orientovanú figuráciu, expresívnu chromatiku a symbolicko-imaginatívne motívy do osobitého obrazového jazyka, v ktorom technická forma nebude iba prostriedkom vizuálnej atraktivity, ale integrálnou súčasťou obsahovej výpovede. Ania Solene sa tak predstavuje ako výtvarníčka s rozvíjajúcim sa autorským potenciálom, ktorej doterajšia tvorba odhaľuje schopnosť emocionálnej interpretácie, citlivosť voči obrazovej atmosfére a ambíciu prekračovať hranice bezprostrednej vizuálnej skúsenosti. Jej najpodstatnejšia umelecká perspektíva nespočíva v predstave definitívne zavŕšenej výtvarnej identity, ale v možnosti postupne premeniť jednotlivé technické dispozície, tematické záujmy a subjektívne obsahy na autentický, formálne presvedčivý a významovo diferencovaný autorský rukopis. Práve tento proces predstavuje podstatu jej súčasného umeleckého vývoja a zároveň otvára otázku, akú podobu nadobudne jej vlastné obrazové univerzum v nasledujúcich etapách tvorby.

ARTTEO MAGAZÍN

Odborná umeleckokritická štúdia tvorby Anie Solene, spracovaná na základe dostupného autorského portfólia, fotografických reprodukcií výtvarných diel a osobného rozhovoru s autorkou.

 

Prémiový_portrét_Anie_Solene_v_ARTEO.jpg

ROZHOVOR S AUTORKOU: 

Ania Solene - Skôr než vznikne obraz, rodí sa jeho vnútorný impulz

(rozhovor)

V prípade Anie Solene nemožno hovoriť iba o záľube v maľbe či kresbe. Jej vzťah k tvorbe má charakter postupne sa formujúceho autorského postoja, v ktorom sa prepája citová skúsenosť, intuitívne vedenie aj vedomá práca na sebe samej. Nasledujúci rozhovor zachytáva autorku vo fáze umeleckého rastu – v období, keď sa rodí nielen výtvarný rukopis, ale aj hlbšie porozumenie tomu, čo chce svojou tvorbou naozaj odovzdať.

I. Vnútorný impulz a návrat k tvorbe

Pamätáte si moment, keď ste pocítili, že tvorba nie je len voľnočasová činnosť, ale vnútorná potreba – niečo, čo Vás volá?

Pravdepodobne už na základnej škole, v poslednom ročníku, keď som sa rozhodovala, ktorú školu si vybrať.

Čo vo Vašom živote dozrelo tak, že ste sa rozhodli venovať umeniu systematicky práve v tomto období?

Bolo to intuitívne a vnútorné volanie.

Vnímate maľbu skôr ako spôsob sebapoznania, alebo ako jazyk, ktorým chcete niečo dôležité odovzdať svetu?

Nemôžem povedať, že maľbu vnímam ako spôsob sebapoznania. Skôr ju vnímam ako niečo, čo chcem do budúcna odovzdať svetu s presným zámerom.

Keď začnete tvoriť, čo sa vo Vás mení najviditeľnejšie – v myslení, v emóciách, v tele, v dýchaní?

Je to pre mňa relax, chvíle, keď som sama sebou.

Keby ste mali pomenovať, čo Vás k maľbe priťahuje najviac – je to sloboda, pravdivosť, úľava, hĺbka alebo radosť z procesu?

Všetko vyššie uvedené, avšak pravdivosť a radosť z procesu sú mi najbližšie. Milujem ten pocit, keď sa z bieleho plátna stáva niečo, čo ožíva.

Čo Vám tvorba dáva v dňoch, keď je život náročný – a čo Vám dáva, keď je naopak pekný a ľahký?

Život je sám osebe náročný, takže v tých najťažších dňoch mi tvorba dáva pokoj v duši a radosť. To isté aj v dňoch ľahkých. Tie pocity sa medzi sebou nemiešajú.

II. Životná skúsenosť ženy a matky

Ako sa Vaša skúsenosť ženy a matky prirodzene premieta do tém, ktoré Vás priťahujú?

Pravdupovediac, zatiaľ som nad tým takto nepremýšľala. Svoje deti vediem k pokore, súcitu a podobným hodnotám, čo sa podľa mňa odráža aj v mojich kresbách. Aspoň sa o to snažím.

Máte pocit, že Vám životná skúsenosť dala iný druh citlivosti a vnímavosti, než akú ste mali kedysi?

Určite áno. Všetko, čo sa nám počas života stane, či už dobré alebo zlé, sa nejakým spôsobom odrazí na nás samotných. Dôležité je prijatie.

Ako si chránite priestor pre tvorbu v každodennom rytme – a čo pre Vás znamená mať tento priestor „len pre seba“?

Toho času nie je veľa, a preto si ho cením o to viac.

Aký je rozdiel medzi tým, aká ste v bežnom dni, a aká ste, keď tvoríte? Kto je tá „Veronika v tvorbe“?

Veronika ako taká je stále tá istá, avšak pri tvorbe sa stáva Aniou Solene – dušou, mostom medzi svetmi.

Stáva sa Vám, že niektoré obrazy vznikajú z úplne obyčajných situácií – domácnosť, rodina, práca –, ale vo výsledku nesú veľkú hĺbku?

Zatiaľ nie. Čo sa tohto týka, portrétovala som iba dcérku a práve tento portrét mal úplne inú hĺbku než iné, nielen pre mňa, ale aj pre okolie.

Čo by ste chceli, aby Vaše deti raz cítili, keď uvidia Vašu tvorbu – a čo by ste im cez ňu možno chceli nenápadne odovzdať?

Maľujem a kreslím vždy to, čo cítim. Možno raz, keď si moju tvorbu pozrú, pochopia, o čom bola, čo som v tej dobe a chvíli cítila a čo som chcela vyjadriť.

Ako vnímate vzťah medzi starostlivosťou o druhých a starostlivosťou o vlastnú tvorivú dušu?

Sú to dva vzťahy, ktoré sa navzájom prepájajú a dopĺňajú.

 

III. Proces tvorby, intuícia a vnútorné vedenie

Začínate s jasnou predstavou, alebo sa nechávate viesť intuíciou a pocitom, ktorý sa postupne formuje?

Zatiaľ mám vždy predstavu o tom, čo idem maľovať, a ak náhodou počas procesu nastane moment, keď neviem, nastupuje intuícia.

Stáva sa Vám, že obraz „zmení smer“ uprostred práce – a Vy to prijmete ako prirodzenú súčasť procesu?

Áno, veľmi často.

Máte moment, keď cítite, že sa obraz akoby „otvorí“ a zrazu ide všetko ľahšie? Ako vyzerá tento bod zlomu?

Áno, pri niektorých obrazoch to tak je.

Čo je pre Vás signál, že ste na správnej ceste v rámci konkrétneho obrazu – je to vnútorný pokoj, vizuálna rovnováha alebo silný pocit pravdy?

Je to vnútorný pokoj a radosť zo samotnej tvorby.

Ako pracujete s pochybnosťou, keď príde – zastaví Vás, alebo Vás prehĺbi a prinúti ísť do väčšej úprimnosti?

Ak o niečom pochybujem, nezastaví ma to hneď, len spozorniem. Niekedy sú pochybnosti našou intuíciou, inokedy nie, preto sa snažím hľadať správnu cestu.

Kedy sa dostávate do stavu, že prestanete premýšľať a začnete „vnímať obraz“ skôr cez pocit než cez kontrolu?

Väčšinou ich vnímam hneď, aj keď nie vždy sa všetko podarí na prvý raz. Toto však vnímam skôr ako súčasť rozvoja tvorby. Ak priveľa kontrolujem, keď tvorím, obraz sa mi nepodarí tak, ako by som chcela.

Máte svoj tvorivý rituál – hudbu, vôňu, čas, pokoj domova, určitý druh svetla –, niečo, čo Vás prepne do tvorivého režimu?

Niekedy je to hudba, rada si pustím obľúbené skladby, inokedy pokoj a kľud.

 

IV. Technika ako nástroj slobody a rastu

Ktorá technická vec Vám urobila najväčší „klik“ – niečo, čo Vám otvorilo dvere a zrazu ste vedeli, ako pokračovať?

Ak neviem, ako pokračovať, nechám to tak. Je to pre mňa znak toho, že si napríklad telo pýta pauzu. Keď príde správny čas, k danému dielu sa znovu vrátim.

Čo vnímate ako svoju silnú stránku už teraz – farbu, kompozíciu, atmosféru, štruktúru, gesto, detail alebo schopnosť vytvoriť celok?

Mám rada farby, ale aj čiernobiele kresby. Milujem, ak obraz hovorí sám za seba a dýcha. Samozrejme, snažím sa vo svojej tvorbe neustále zdokonaľovať.

S čím momentálne zápasíte technicky – a prečo práve s tým? Čo Vám to nastavuje ako vnútorné zrkadlo?

Technicky zápasím s akvarelom. Akvarel je pre mňa niečo, čo sa nedá veľmi predvídať, niečo, čo nemôžem kontrolovať tak dobre ako iné techniky, pretože je nepredvídateľný. A áno, je to moje zrkadlo doslova.

Ako sa mení Vaša práca s kompozíciou – vnímate dnes viac ťažisko, rytmus, napätie a rovnováhu?

Určite áno. Nielenže dnes mám viac času venovať sa maľbe a kresbe, a tým sa snažím zdokonaliť, ale aj samotné hodiny mi veľmi pomáhajú zlepšovať sa.

Ako budujete obrazový priestor – intuitívne, alebo vedome pracujete s hĺbkou, plánmi a vzdušnosťou?

Vedome. Tak ako v živote, aj v tvorbe viem, čo chcem. Vždy mám predstavu o tom, čo idem tvoriť.

Ako pracujete s vrstvami – skôr postupne budujete hĺbku, alebo preferujete priame, „na jeden dych“ vedené maľovanie?

Hĺbku budujem postupne, pridávam vrstvy a detaily.

Akú úlohu má vo Vašej tvorbe kresba – je pre Vás základom, alebo ju nahrádza farba a tvar?

Ceruzka a papier sú so mnou približne od mojich desiatich rokov a zostanú. Neplánujem sa ich vzdať. Je to základ. Farbami na plátno nemaľujem až tak dlho, a o to viac ma priťahujú. Navzájom sa prepájajú.

Ako vnímate chybu – ako prekážku, alebo ako moment, ktorý Vás môže posunúť k niečomu lepšiemu, než bol pôvodný zámer?

Chyby nie sú prekážkami. Naopak, ak urobím chybu, uvedomím si ju a druhýkrát ju už neurobím, takže chybami sa človek učí. Tieto moje chyby sa však nedajú vždy posunúť k niečomu lepšiemu. Myslím tým, že taká chyba, ak ju urobím, ukončí proces, ale zároveň ma naučí niečo úplne iné.

V. Témy, symbolika, výpoveď

Ktoré témy sa vo Vašom vnútri vracajú najčastejšie, aj keď ich vedome neplánujete?

V poslednom čase sú to duchovné témy, posolstvá, témy dávnoveku, ale aj veselé motívy, príroda či ilustrácie. Je toho veľa, čo ma zaujíma a čo si chcem vyskúšať, než nájdem ten „svoj“ smer.

Je pre Vás dôležitejšie, aby bol motív „čitateľný“, alebo aby niesol energiu, pocit a atmosféru?

Určite energiu a atmosféru, aj keď zatiaľ nemaľujem abstrakt. Ide o to, aby dané dielo hovorilo samo za seba a zároveň z neho išla energia a atmosféra.

Máte vo svojej tvorbe symboly alebo motívy, ku ktorým sa podvedome vraciate? Ak áno, čo pre Vás znamenajú?

Momentálne ani nie, pretože v čase, keď som maľovala staršie obrazy, som bola na inej energetickej úrovni a nevnímala som ju. Za ten čas som prešla mnohými zmenami. Dnes si uvedomujem to, čo som predtým nevidela, a myslím si, že v súčasnej tvorbe sa to prejaví viac.

Keby ste mali opísať atmosféru Vašej tvorby tromi slovami, ktoré by to boli – a prečo práve tieto?

Asi ju neviem opísať iba tromi slovami, keďže moja tvorba zatiaľ nie je jednosmerná a ustálená.

Čo je vo Vašej tvorbe najosobnejšie – a čo naopak nechávate zámerne skryté, len ako náznak?

To je dobrá otázka. Nemyslím si, že zámerne niečo vo svojej tvorbe skrývam. Naopak, snažím sa vyjadrovať obrazmi.

Aký typ emócie je pre Vás najťažšie preniesť na plátno – a čo s Vami táto emócia robí?

Bolesť. Bolesť je emócia, ktorú je veľmi ťažké preniesť na plátno. Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že tam, kde je svetlo, je aj tma.

Je niečo, o čom by ste v živote možno nevedeli hovoriť slovami, ale v obraze to dokážete povedať presne?

Asi áno.

VI. Duchovný rozmer a vnútorná pravda

Má pre Vás tvorba aj duchovný rozmer? Ak áno, ako by ste ho opísali úplne jednoducho, bez veľkých fráz?

Prebudenie, vedomosť.

Je pre Vás maľovanie formou uvoľnenia, liečenia, meditácie, modlitby – alebo niečím, čo sa slovami ani nedá úplne pomenovať?

Nedá sa vybrať jedna konkrétna vec, je to viac. Neexistuje slovo, ktoré by to presne vystihlo.

Kedy pri tvorbe cítite najväčšie naplnenie – keď začínate, keď hľadáte smer, alebo keď sa obraz uzatvorí do celku?

Niekde v polovici, keď to začne naberať smer a neviem sa od danej tvorby odpútať.

Čo Vám tvorba učí o dôvere – v seba, v proces, v život?

V seba, v proces aj v život.

 

VII. Didier Le Mar – vedenie a inšpirácia

Študujete pod vedením Didiera Le Mara. V čom cítite jeho najväčší prínos pre Váš rast – technicky aj vnútorne, ľudsky?

Je to mentor, ktorý naozaj vedie. Vidí vo Vás to, čo si my sami zatiaľ ešte neuvedomujeme. Vie, ktorým smerom viesť, a dokáže z človeka dostať maximum. Čo sa týka vnútornej stránky, je to človek intuitívny, priateľský a veľmi ľudský.

Ako by ste opísali jeho spôsob vedenia jednou vetou – čo je na ňom pre Vás najcennejšie a prečo?

Ľudskosť. Práve túto vlastnosť si na ľuďoch veľmi cením.

Čo Vás na jeho vlastnej tvorbe a umeleckom smerovaní najviac priťahuje alebo inšpiruje – atmosféra, hĺbka, symbolika, disciplína, odvaha?

Hĺbka, jednoznačne. Je ju vidieť v každej jeho tvorbe.

VIII. Vízia a posolstvo

Kam by ste chceli smerovať svoju tvorbu v najbližších rokoch – nielen vo výsledkoch, ale aj vnútorne ako človek?

Od mladosti mám slabosť pre techniky starých majstrov. Rada by som sa posúvala týmto smerom, je to niečo, čo ma priťahuje intuitívne aj duševne.

Čo by ste chceli, aby si človek odniesol, keď stojí pred Vašou tvorbou – jeden pocit, jednu myšlienku, jednu energiu?

Schopnosť nacítiť moju tvorbu.

Veľmi pekne ďakujem.

A. Solene

 

© 2026 ARTTEO magazín o umení. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie, reprodukovanie, šírenie alebo ďalšie použitie obsahu bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa príslušných práv je zakázané, s výnimkou prípadov povolených zákonom.

Image
Povedzte o nás