Lenka Harvaníková: Experimenty s farebnou expresiou a tvarovou kompozíciou

ARTTEO 7 18. september 2024 Návštevy: 343

V aktuálnom vydaní ARTTEO magazínu sa venujeme tvorbe výtvarníčky Lenky Harvaníkovej, ktorá svojou výraznou prácou s farbou a spontánnym tvarovým riešením posúva hranice súčasného maliarstva. Jej diela spájajú hravosť s intuitívnym prejavom, pričom sa vyhýbajú prísnej štylizácii či akademickej presnosti. Výsledkom sú obrazy plné energie, kontrastu a nečakaných vizuálnych riešení, ktoré čitateľa zavedú do sveta plného kreatívneho experimentovania.

Lenka Harvaníková: Synestézia farieb a symbolov v kontexte psychologickej a estetickej analýzy

Úvod

Lenka Harvaníková patrí medzi výtvarníčky, ktorých diela nezapadajú do konvenčných kategórií. Jej tvorba sa vyznačuje nielen výraznou farebnosťou a hravosťou, ale aj schopnosťou sprostredkovať hlboké vnútorné prežívanie prostredníctvom vizuálnych motívov. Prostredníctvom jej obrazov sa divák dostáva do sveta, kde sa stretávajú zdanlivo nespojiteľné prvky – realita a fantázia, konkrétne a abstraktné, denné a snové. Harvaníková tak vytvára jedinečný svet plný symboliky, harmónie a osobitej estetiky. Umenie, v jeho najrôznejších formách, odjakživa slúžilo ako médium pre vyjadrenie ľudského prežívania, túžob a imaginatívnych vízií. Lenka Harvaníková, slovenská výtvarníčka so zameraním na akrylovú maľbu, prináša do tohto širokospektrálneho diskurzu osobitý prístup, v ktorom kombinuje expresívnu farebnosť, psychologickú introspekciu a symbolickú ikonografiu. Jej tvorba sa pohybuje na hranici medzi vizuálnym záznamom vonkajšieho sveta a introspektívnym ponorom do hlbín ľudskej psychiky, čím reflektuje nielen estetické, ale aj psychologické a filozofické otázky. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu jej umeleckej praxe, pričom skúma psychologické aspekty, ikonografické kontexty a symbolickú hodnotu jej diel v rámci širšieho umeleckého a kultúrneho rámca.

Umelecké pozadie a inšpiračné zdroje

Lenka Harvaníková pochádza z umeleckého prostredia, ktoré formovalo jej záujem o výtvarné umenie už od detstva. Svoje štúdium začala na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde sa venovala odboru výstavníctvo, a neskôr pokračovala na Prešovskej univerzite v Prešove, kde študovala výtvarnú výchovu a umenie. Napriek formálnemu vzdelaniu si vždy uchovávala svojský prístup k tvorbe, v ktorom sa snúbi tvrdohlavosť s otvorenosťou experimentovaniu. Na jej umeleckom raste sa významne podieľal aj kurz vedený umelcom Didier Le Mar, ktorý absolvovala v galérii BEAUTIFUL ART. Tento kurz ju posunul v jej umeleckom prejave, čím získala ešte väčšiu sebadôveru v autenticitu svojho výrazu.

V roku 2022 zohrala BEAUTIFUL ART gallery kľúčovú úlohu pri objavení a zviditeľnení tvorby výtvarníčky Lenky Harvaníkovej. Vďaka tejto galérii, ktorá sa zameriava na podporu a propagáciu súčasných umelcov, sa Harvaníková dostala do širšieho povedomia umeleckej komunity a divákov. Galéria poskytla priestor na prezentáciu jej diel, ktoré reflektujú jej jedinečný umelecký štýl a osobitý prístup k zobrazeniu sveta.

Zaradenie Lenky Harvaníkovej medzi členov Klubu slovenských výtvarníkov BEAUTIFUL ART (K.S.V.B.A) v roku 2022 znamenalo významný prelom v jej kariére. Tento krok jej otvoril dvere k širšiemu publiku a jej umeleckému rastu.

Umenie, v jeho najrôznejších formách, odjakživa slúžilo ako médium pre vyjadrenie ľudského prežívania, túžob a imaginatívnych vízií. Lenka Harvaníková, slovenská výtvarníčka so zameraním na akrylovú maľbu, prináša do tohto širokospektrálneho diskurzu osobitý prístup, v ktorom kombinuje expresívnu farebnosť, psychologickú introspekciu a symbolickú ikonografiu. Jej tvorba sa pohybuje na hranici medzi vizuálnym záznamom vonkajšieho sveta a introspektívnym ponorom do hlbín ľudskej psychiky, čím reflektuje nielen estetické, ale aj psychologické a filozofické otázky. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu jej umeleckej praxe, pričom skúma psychologické aspekty, ikonografické kontexty a symbolickú hodnotu jej diel v rámci širšieho umeleckého a kultúrneho rámca.

Umelecká psychológia: Introspekcia a projekcia

Lenka Harvaníková sa vo svojej tvorbe často zaoberá introspektívnymi témami, ktoré môžeme analyzovať z hľadiska psychologických teórií umenia. Podľa Carla Junga je umenie formou nevedomého sebaobjavovania, kde sa archetypálne obrazy a symboly prejavujú prostredníctvom kreatívneho aktu. Harvaníková vo svojich dielach pracuje s množstvom archetypálnych motívov, akými sú prírodné elementy, duchovné postavy a symboly. Napríklad jej dielo „Lotosová princezná“ (2024) môžeme chápať ako vizuálnu reprezentáciu archetypu Animy, ženskej duchovnej energie, ktorá predstavuje vnútorný zdroj múdrosti a intuície. Psychologicky sa tento obraz stáva prostriedkom autoterapie, kde autorka prostredníctvom vizuálneho jazyka spracováva vlastné podvedomé impulzy a skúsenosti.

Tento proces môžeme chápať aj v kontexte psychoanalýzy Sigmunda Freuda, podľa ktorého umenie slúži ako ventil pre sublimáciu potlačených túžob a konfliktov. Harvaníková často zobrazuje motívy, ktoré sú plné intenzívnych farieb a symboliky. Tieto vizuálne prvky možno interpretovať ako manifestáciu potlačených emocionálnych energií, ktoré sa cez umenie dostávajú na povrch. Dielo „Budha“ (2024) možno vnímať ako symbolizáciu túžby po vnútornej rovnováhe a transcendencii, pričom postava Budhu slúži ako projekcia ideálneho stavu mysle, ktorého dosiahnutie je cieľom mnohých duchovných prístupov.

Ikonografia a semiotická analýza: Dekódovanie symbolov

Ikonografická analýza diel Lenky Harvaníkovej odhaľuje hlboké prepojenie medzi vizuálnou reprezentáciou a symbolickým významom. Jej obrazy často obsahujú symboly, ktoré sa vzťahujú na rôzne kultúrne a náboženské tradície. Napríklad obraz „Hamsa“ (2023) je priamym odkazom na symbol ochrany a blahobytu, ktorý sa vyskytuje v rôznych kultúrach, od Blízkeho východu až po Indiu. V kontexte semiotiky sa tento obraz stáva znakom, ktorý nielenže odkazuje na svoju denotatívnu funkciu (ochrana pred zlými silami), ale zároveň nesie konotatívny význam, ktorý súvisí s otázkami identity, duchovného prežívania a synkretizmu rôznych kultúrnych tradícií.

Podobne obraz „Chanukové zátišie“ (2023) reprezentuje komplexnú symboliku židovského sviatku Chanuka, kde každý predmet na obraze má svoj špecifický význam. Svietnik menorah symbolizuje zázrak svetla, dreidely ako hračky pripomínajú radostný charakter sviatku a tradičné pokrmy na stole zase odkazujú na rituálny aspekt jedla v židovskej kultúre. Harvaníková tak prostredníctvom svojich diel vytvára vizuálne naratívy, ktoré prekračujú hranice individuálneho prežívania a reflektujú univerzálne ľudské skúsenosti, zakotvené v kultúrnej pamäti.

Estetická dimenzia: Formálna analýza a vizuálna syntax

Z estetického hľadiska je tvorba Lenky Harvaníkovej charakterizovaná výraznou farebnou škálou, dynamickými kompozíciami a hravým experimentovaním s formou. Jej práce možno chápať v kontexte farebnej symboliky a estetickej teórie. Podľa Goetheho farebnej teórie majú farby priamy vplyv na psychické prežívanie diváka, pričom teplé farby, ako je červená a oranžová, evokujú pocity radosti a energie, zatiaľ čo studené farby, ako modrá a zelená, prinášajú pokoj a meditáciu. Harvaníková vo svojich dielach vedome pracuje s týmito psychologickými účinkami farieb, čím dosahuje synergický efekt medzi vizuálnym dojmom a emocionálnou odozvou.

Kompozícia jej diel často narúša klasické princípy perspektívy a proporcionality. V diele „Polnočná lúka“ (2024) je pozorovateľ konfrontovaný s neskutočnou kompozíciou, kde sú prírodné elementy zobrazované v neadekvátnom meradle a perspektíve, čím autorka vytvára surrealistickú atmosféru. Táto dekompozícia priestoru a formy môže byť chápaná ako prejav subverzívneho prístupu k vizuálnym normám, čo pripomína prístup avantgardných umelcov, ktorí sa snažili narušiť tradičné estetické kánony.

Umenie ako nástroj sebapoznania a duchovného rastu

Harvaníková nevníma umenie len ako estetický objekt, ale aj ako nástroj na skúmanie vlastného vnútra a dosiahnutie osobného a duchovného rastu. V tomto zmysle jej tvorba rezonuje s filozofickými koncepciami Friedricha Nietzscheho, ktorý považoval umenie za najvyššiu formu ľudského sebapresiahnutia a aktívnej transformácie. Dielo „Lesanka“ (2024), kde je zobrazená ženská tvár obklopená kvetmi a prírodnými motívmi, môžeme interpretovať ako vizuálnu manifestáciu tejto filozofie, kde sa príroda a človek stávajú neoddeliteľnou súčasťou vyššej duchovnej jednoty.

Ďalším príkladom je dielo „Budha“ (2024), ktoré odkazuje na princíp meditácie a vnútorného pokoja. Psychologicky môžeme tento obraz chápať ako autorkinu snahu dosiahnuť stav mentálnej rovnováhy a kontemplácie, čo je v súlade s budhistickou filozofiou osvietenia. Z pohľadu psychológie umenia sa tieto diela stávajú prostriedkom introspekcie a autoterapie, kde tvorba a kontemplácia idú ruka v ruke.

Kultúrna a sociálna dimenzia: Umelkyňa ako mediátorka kultúrnych a sociálnych hodnôt

Lenka Harvaníková sa vo svojej tvorbe neobmedzuje len na individuálne a duchovné témy, ale venuje sa aj širším otázkam kultúrnej identity a sociálnej angažovanosti. Jej dielo „Chanukové zátišie“ (2023) je príkladom toho, ako sa umenie môže stať mostom medzi rôznymi kultúrnymi tradíciami a náboženskými komunitami. Zobrazovaním symbolov židovskej kultúry vytvára priestor pre interkultúrny dialóg a podporuje vzájomné porozumenie medzi rôznymi náboženskými a etnickými skupinami. Tento aspekt jej tvorby môžeme vnímať ako formu vizuálneho aktivizmu, kde umenie slúži ako prostriedok na vyvolanie spoločenských a kultúrnych zmien.

Záver

Tvorba Lenky Harvaníkovej predstavuje komplexný umelecký prejav, ktorý zahŕňa nielen estetické, ale aj psychologické, filozofické a kultúrne dimenzie. Jej diela sú nielen vizuálnou reprezentáciou vonkajšieho sveta, ale aj hlbokou introspektívnou cestou, ktorá ponúka divákovi možnosť kontemplovať o vlastných životných otázkach a prežívaniach. Harvaníková prostredníctvom svojho umenia narúša hranice medzi individuálnym a univerzálnym, medzi estetickým a duchovným, čím vytvára jedinečný vizuálny jazyk, ktorý rezonuje na mnohých úrovniach.

Jej diela sú teda nielen estetickým zážitkom, ale aj výzvou k hlbšiemu zamysleniu sa nad otázkami ľudskej existencie, kultúrnej identity a duchovného prežívania. Lenka Harvaníková sa tak stáva nielen umelkyňou, ale aj filozofkou a vizionárkou, ktorá svojím umením otvára nové horizonty a ponúka divákovi možnosť zažiť umenie ako nástroj sebapoznania a duchovného obohatenia.

Výstava „Môj vnútorný svet“ Lenky Harvaníkovej

Výstava Lenky Harvaníkovej s názvom „Môj vnútorný svet“ bola sprístupnená vo výstavných priestoroch Výmenníka Wuppertálska v Košiciach v dňoch od 18. marca do 14. apríla 2024. Vernisáž sa konala 18. marca 2024 a na podujatí sa zúčastnili nielen priaznivci výtvarného umenia, ale aj široká verejnosť. Výstava priniesla návštevníkom bohatú zbierku diel, ktoré odrážajú vnútorný svet autorky, jej vnímanie reality, ako aj emotívne a symbolické prvky, ktoré vkladá do svojej tvorby.

Harvaníková vystavila rôznorodé diela, od portrétov a figurálnych kompozícií až po abstraktné a symbolické motívy. Každé dielo nesie charakteristickú stopu jej rukopisu – výraznú farebnosť, symboliku a jedinečný prístup ku kompozícii. Diela sú umiestnené v jednotnej línii na stenách výstavného priestoru, čo umožňuje návštevníkovi postupne vnímať prechod medzi jednotlivými fázami tvorby a sledovať, ako sa autorkin umelecký výraz vyvíjal a prehlboval.

Dominantnými témami výstavy sú vnútorné prežívanie, introspekcia a hľadanie duchovnej rovnováhy, čo je badateľné najmä na dielach ako „Sova“ a „Lotosová princezná“. Autorka taktiež pracuje s prvkami prírody a folklórnej symboliky, čo pridáva dielam ďalší významový rozmer a zaujímavý kontext. Výstava ponúkla komplexný pohľad na Harvaníkovej tvorbu a poskytla priestor na diskusiu o súčasných umeleckých trendoch a ich prepojení s osobnými a univerzálnymi témami.

Vyjadrenie renomovaného umelca Didier Le Mar k tvorbe Lenky Harvaníkovej

„Tvorba Lenky Harvaníkovej predstavuje zaujímavú syntézu autentických osobných skúseností a bohatého vizuálneho slovníka, ktorý čerpá z rozličných umeleckých prístupov. V jej dielach možno identifikovať akúsi metodologickú hybridizáciu, kde sa stretávajú prvky expresionizmu, naivného umenia a symbolizmu, no zároveň si ponecháva výraznú mieru autonómnosti vo výraze. Harvaníková, ako autorka, často prekračuje formálne pravidlá kompozície a farebnosti, čím narúša konvenčné vizuálne normy a otvára priestor pre individuálnu percepciu a interpretáciu.

Zásadným prvkom jej tvorby je schopnosť transformovať každodenné vizuálne podnety na metaforický obrazový jazyk. V jej dielach možno vnímať jasnú snahu o dekódovanie vnútornej psychologickej skúsenosti prostredníctvom pestrej a dynamickej farebnej škály, ktorá však miestami balansuje na hranici harmonickej koherencie. Táto ambivalentná farebnosť môže byť pre niektorých divákov osviežujúca, zatiaľ čo pre iných môže pôsobiť ako narušenie vizuálnej rovnováhy.

Pri analýze jej kompozícií je potrebné zdôrazniť, že Harvaníková často volí nekonvenčné riešenia, ktoré sa vyhýbajú tradičnej iluzívnej perspektíve a namiesto toho preferuje plošné rozvrhnutie tvarov a figúr, čím akcentuje plošnosť maľby a zároveň evokuje pocit detskej bezprostrednosti a spontánnosti. Tento prístup sa však niekedy môže javiť ako priveľmi literalistický, čím sa vytráca možnosť širšej symbolickej interpretácie.

Z umeleckého hľadiska považujem Harvaníkovú za autorku, ktorá disponuje výrazným talentom pre vizuálne rozprávanie a imaginatívnu poetiku. Jej tvorba ponúka divákovi introspektívne okno do jej vnútorného sveta, no súčasne od neho vyžaduje otvorenosť a schopnosť prijať istú mieru výtvarného experimentu a intuitívnej expresivity. Tento prístup, ktorý sa vzpiera akademickému formalizmu, však môže byť vnímaný ako dvojsečný meč – na jednej strane oslobodzujúci a invenčný, na druhej strane však môže niektorým divákom spôsobovať pocit vizuálnej nesúdržnosti. V konečnom dôsledku však práve tento kontrapunktálny dialóg medzi chaosom a harmóniou robí z jej tvorby fascinujúci subjekt pre ďalšie teoretické skúmanie.“

Didier Le Mar

Rozbor diel:

1. Sova (2023, akryl na plátne)

Obraz "Sova" predstavuje štúdiu centrálnej kompozície, kde je hlavný motív umiestnený do stredu plátna. Toto kompozičné rozhodnutie vedie divákovo oko priamo na ústredný objekt, pričom celková symetria obrazu vytvára pocit stability a rovnováhy. Sova je zobrazená s veľkými, výraznými očami, čo posilňuje jej vizuálnu dominanciu a zároveň evokuje pocit introspektívneho pohľadu.

V pozadí vidíme diagonálne línie stromov a listov, ktoré vytvárajú dynamický kontrast k centrálnej vertikálnej osi sovy. Tento kontrast medzi statickou vertikálnou osou a diagonálnymi prvkami pridáva kompozícii na napätí a vizuálnej komplexnosti. Z hľadiska farebnej skladby Harvaníková využíva kontrastné farby – teplé odtiene ružovej a hnedej na sovom perí kontrastujú s chladnými modrými a fialovými tónmi v pozadí. Tento farebný kontrast podporuje pocit hĺbky a priestorovej diferenciácie.

V kontexte kompozície je zaujímavé aj využitie opakujúcich sa geometrických prvkov, ako sú kruhy a listy, ktoré vytvárajú rytmus a vizuálny poriadok. Tento prístup je v súlade s princípmi dekoratívneho umenia, kde opakovanie a symetria zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní harmonického celku. Harvaníková tu využíva tieto princípy na vytvorenie vizuálnej štruktúry, ktorá vyvažuje statickosť centrálneho motívu s dynamikou pozadia.

2. Kvety v záhrade (2024, akryl na plátne)

Kompozícia obrazu "Kvety v záhrade" je založená na kombinácii vertikálnych a horizontálnych línií, ktoré vytvárajú dojem hĺbky a štruktúry. Kvety sú usporiadané v popredí a ich veľkosť a tvar sa postupne zmenšujú smerom k hornej časti obrazu, čím vytvárajú ilúziu priestoru. Tento postupný prechod od väčších a detailnejších kvetov k menším a menej zreteľným prvkom v pozadí navodzuje perspektívny efekt, ktorý dodáva obrazu trojrozmerný charakter.

Harvaníková využíva farebnú hierarchiu, kde teplé farby, ako sú žltá a červená, dominujú v popredí, zatiaľ čo chladné odtiene zelenej a modrej ustupujú do pozadia. Táto farebná diferenciácia pomáha zvýrazniť jednotlivé prvky a dodáva kompozícii vizuálnu hĺbku. Kompozícia sa opiera aj o rytmus, ktorý vytvárajú opakujúce sa kvetinové motívy. Tento rytmus je nepravidelný, čo dodáva obrazu prirodzenosť a živelnosť.

Zároveň je dôležité všímať si spôsob, akým autorka pracuje s líniami kvetov a ich lístkov, ktoré vedú divákovo oko po celom obraze a vytvárajú tak vizuálnu cestu, po ktorej sa pohybujeme. Tento postup pripomína princípy používané v impresionizme, kde umelci ako Claude Monet využívali podobné techniky na vytvorenie dojmu pohybu a svetelnosti v prírodných scenériách.

3. Lotosová princezná (2024, akryl na plátne)

Obraz "Lotosová princezná" je príkladom vertikálnej kompozície, kde dominujúca ženská postava zaujíma centrálnu pozíciu na plátne. Táto kompozícia, ktorá sa sústreďuje na centrálny motív, je umocnená symetrickým umiestnením lotosových kvetov okolo hlavy postavy, čo vytvára vizuálny rámec a zdôrazňuje významovú hodnotu celého obrazu.

Harvaníková tu používa farebnú paletu založenú na kontraste medzi chladnými odtieňmi modrej a zelenej a teplými tónmi pokožky, čo vytvára vizuálny kontrast a zvýrazňuje postavu ženy. Tento farebný kontrast pomáha vytvoriť hĺbku a výrazovú intenzitu, čím sa divákovo oko opakovane vracia k centrálnemu motívu. Dôležitým kompozičným prvkom je aj symetria kvetov a lístkov, ktoré obklopujú postavu. Táto symetria vytvára pocit harmónie a rovnováhy, pričom zdôrazňuje duchovný aspekt obrazu.

V rámci tejto kompozície je zaujímavé, ako Harvaníková využíva diagonálne línie vlasov a listov, ktoré rozbíjajú vertikálnu symetriu a pridávajú vizuálny záujem. Tento prístup možno chápať ako pokus o vytvorenie napätia medzi statickosťou centrálneho motívu a dynamikou okolitých prvkov. V kontexte kompozičných princípov pripomína toto dielo práce Alfonsa Muchu, kde je ženská postava často zasadená do dekoratívneho rámca prírodných motívov, čo dodáva dielu eleganciu a noblesu.

4. Polnočná lúka (2024, akryl na plátne)

Kompozícia "Polnočnej lúky" je založená na diagonálnom usporiadaní prvkov, ktoré vedie divákovo oko z jedného rohu plátna do druhého. Tento princíp vedie k pocitu pohybu a dynamiky, čo je v kontraste s tichou a pokojnou atmosférou nočnej scény. Harvaníková využíva prekrývanie jednotlivých prvkov, ako sú kvety, lístie a stonky, čím vytvára ilúziu priestoru a hĺbky.

Farebná paleta sa pohybuje od temných a tlmených odtieňov v spodnej časti obrazu, ktoré evokujú ticho noci, po jasnejšie a kontrastné farby v hornej časti, čo symbolizuje svetlo mesiaca alebo hviezd. Táto farebná gradácia podporuje vertikálny pohyb a vedie divákovo oko z popredia do pozadia, čím vytvára ilúziu priestorovej hlbky.

Z kompozičného hľadiska je zaujímavé, ako Harvaníková využíva jemné svetelné akcenty, ktoré sa vyskytujú v líniách stoniek a listov, čo dodáva obrazu snový a takmer éterický charakter. Tento prístup k vytváraniu hĺbky a svetla pripomína techniky používané v dielach Odilona Redona, kde sa prírodné motívy prelínajú s fantastickými prvkami, čo vedie k vytvoreniu vizuálneho napätia medzi realitou a fantáziou.

5. Budha (2024, akryl na plátne)

V obraze "Budha" je kompozícia prísne symetrická, čo je v súlade s tradičnými zobrazeniami duchovných postáv, kde symetria symbolizuje rovnováhu a harmóniu. Centrálnym bodom je tvár Budhu, ktorá dominuje celému plátnu. Hladkosť línií a minimalizmus farebného prevedenia sú v kontraste s bohatou ornamentikou pozadia, čo vytvára výrazný kontrast medzi jednoduchosťou a komplexnosťou.

Farebná paleta obrazu je obmedzená na teplé zemité tóny, ktoré evokujú pocit pokoja a stability. Svetelné a tieňové efekty na tvári Budhu sú veľmi jemné, čo pridáva kompozícii na subtilnosti a zároveň zvýrazňuje duchovný rozmer diela. Horizontálne línie, ktoré sa tiahnu pozadím, vedú divákovo oko a vytvárajú vizuálny rytmus, ktorý je v súlade s pokojnou atmosférou obrazu.

Harvaníková využíva aj vertikálnu os obrazu na zdôraznenie symetrie a stability. Tento prístup pripomína kompozície používané v tradičnej tibetskej tangke, kde sa duchovné postavy zobrazujú v symetrických polohách, aby zdôraznili ich nadčasovosť a nehybnosť. Podobnosť možno nájsť aj v dielach Amrita Sher-Gila, kde sa kombinujú prvky západnej moderny s indickou tradičnou ikonografiou, čo vytvára zaujímavý kultúrny dialóg.

6. Lesanka (2024, akryl na plátne)

Kompozícia obrazu "Lesanka" využíva vertikálnu os, kde dominantná ženská tvár zaberá centrálnu časť plátna. Tento prístup je typický pre portrétne zobrazenia, avšak Harvaníková pridáva ďalší rozmer tým, že integruje prírodné prvky do samotnej podstaty portrétu. Kvety a listy nie sú len dekoratívnymi prvkami, ale stávajú sa integrálnou súčasťou postavy, čím sa zobrazenie posúva na metaforickú úroveň.

Farebná paleta je výrazne kontrastná, kde chladné odtiene vlasov a listov sú v protiklade s teplými tónmi pokožky. Táto farebná dualita odráža kompozičný princíp opozície, ktorý pridáva vizuálny záujem a zároveň vyjadruje dialóg medzi človekom a prírodou. Vertikálne a diagonálne línie kvetov vedú divákovo oko po celom plátne, čím vytvárajú dojem pohybu a vitality.

Kompozičný prístup pripomína techniky používané v secesnom umení, najmä v dielach Gustava Klimta, kde postava splýva s dekoratívnym pozadím. Harvaníková však ide ďalej a prírodné prvky necháva prerásť do samotnej postavy, čo evokuje pocit prepojenia a symbiózy. Tento prístup k integrácii postavy a pozadia zdôrazňuje ekologický a symbolický rozmer diela.

7. Hamsa (2023, akryl na plátne)

Obraz "Hamsa" využíva centrálnu kompozíciu, kde symbol Hamsy zaberá dominantné miesto na plátne. Tento kompozičný prístup umožňuje divákovi sústrediť sa na detaily a ornamentiku symbolu, pričom jeho významová hodnota je podčiarknutá jeho veľkosťou a umiestnením. Farebné pole je rozdelené na rôznofarebné bloky, ktoré vytvárajú pocit rytmu a vizuálnej hierarchie.

Farebná schéma sa opiera o kontrasty medzi jasnými a tmavými farbami, čo dodáva dielu expresívny charakter. Zároveň sú tu použité prvky ornamentálnej symetrie, kde opakujúce sa vzory a motívy vytvárajú pocit harmónie a vyváženosti. Tento prístup k ornamentike pripomína prácu Paula Kleeho, ktorý často kombinoval geometrické tvary a farebné bloky na vytvorenie komplexných vizuálnych kompozícií.

Kompozične je obraz veľmi pevne usporiadaný, čo kontrastuje s voľnosťou a živelnosťou jednotlivých farebných plôch. Tento kontrast vytvára vizuálne napätie, ktoré dodáva obrazu dynamiku. Harvaníková tu využíva princípy hierarchického usporiadania, kde centrálny motív dominuje nad ostatnými prvkami, čo umožňuje vyniknúť symbolickej hodnote obrazu.

8. Chanukové zátišie (2023, akryl na plátne)

Kompozícia obrazu "Chanukové zátišie" je klasická a založená na princípoch zátišia, kde sú jednotlivé prvky usporiadané v horizontálnej línii. Tento kompozičný prístup vedie k pocitu rovnováhy a harmónie, čo je v súlade s duchovným posolstvom diela.

Farebná schéma sa pohybuje od neutrálnych tónov pozadia k jasným farbám sviečok a dreidelov, čo vytvára vizuálny kontrast a dodáva obrazu rytmus. Harvaníková tu pracuje s princípmi opakovania a symetrie, kde každý prvok má svoje presné miesto v kompozícii. Táto presnosť a usporiadanosť dodávajú obrazu formálnu eleganciu a zdôrazňujú jeho rituálny charakter.

Dôležitým aspektom kompozície je aj využitie svetla a tieňa, ktoré vytvárajú ilúziu hĺbky a priestoru. Tento prístup pripomína prácu starých majstrov zátišia, ako bol napríklad Jean-Baptiste-Siméon Chardin, kde je každodenný predmet povýšený na symbolický a estetický objekt. Harvaníková tu tak vytvára nielen výtvarný, ale aj kultúrny dialóg medzi moderným a tradičným, čo dodáva dielu nadčasový rozmer.